Magická Liečiteľka ✔

14. Kapitola

,,Darion? Ale... ako?" utrela som si slzy. Nakoniec som sa však spamätala a hodila sa mu okolo krku. ,,Dario prepáč. Nechcela som byť taká. Chcela som len dokázať sebe, že to zvládnem, ale nezvládnem to," plakala som a tuho ho objímala. ,,Prosím, už nikdy ma nenechaj samú," zašepkala som mu do trička.

Objal som ju. Už som sa na ňu dávno nehneval. ,,Aj ty mne prepáč. Nemal som ťa nechať samú!" Naozaj som bol taký hlupák a odišiel od nej. Bola s toho všetkého smutná. Bolo mi jej ľúto. Môj hnev ma už dávno prešiel. Aspoň viem, kedy sa mám ovládať. Bohvie, ako by to dopadlo, keby naša hádka ďalej pokračovala. Mohol by som jej ublížiť? Nikdy! Na to ani nebudem radšej myslieť!

,,Ten hlúpak, ktorého som si mala vziať. Je to kráľ v tomto kráľovstve. Bol princ, ale teraz je kráľ. Otec raz vravel, že dokáže manipulovať zo snami. Chcela som zistiť, či to naozaj robí on, lebo som mala podozrenie. Viem aj prečo to robí. Prosím nenechaj ho vyhrať," smrkla som. Ani som si neuvedomila, že som kráľa nazvala znovu otec.

,,Neboj sa! Všetko dobre dopadne!" Vedel som, že moja moc v tomto kráľovstve nebude ohrozená. Mal som tu dostatok toho, čo som potreboval. Takže aj dostatok síl, aby sme sa odtiaľto dostali, no portál som nemohol vytvoriť. Akoby to tu niečo bránilo. Nechápal som, ako sa to Nil podarilo. Ako ma sem vôbec dostala? ,,Ty vieš tvoriť portály?" spýtal som sa. Nikdy som nestretol niekoho, kto to dokáže. Myslel som si, že som sám.

,,Áno. Vlastne som ťa sem dostala práve pomocou portálu." V jeho objatí som sa cítila znovu bezpečne.

Takže nie som jediný! Nepovedal som to nahlas. Začínam mať tušenie, že sa len tvári, že je slabá, no pravda je iná. V sebe skrýva dosť tajomstiev. ,,Tých, čo vedia vytvoriť portál, nie je veľa!" Povedal som už nahlas. Na to treba veľa energie. Ja som si už na to zvykol natoľko, že necítim už nič keď ho vytvorím, no Nil sa mi zdala, akoby to tiež robila roky. ,,Ako dlho to už vieš?" spýtal som sa.

,,Prvýkrát to začalo, keď sestra odišla. Mala som vtedy 5. Tak veľmi som si priala, aby ma prišla navštíviť, že som ju preniesla portálom do svojej izby. Bolo to hrozne vyčerpávajúce, ale napokon som si zvykla. Viem si portál urobiť hocikde a na hocaké miesto. Ale niekedy použijem normálny. Ten väčšinou používam, keď sa mi nechce robiť vlastný," pokrčila som plecami. Bolo to jednoduché. I keď to, ako už on povedal, veľa "ľudí" nevie.

To, čo hovorila, bolo zaujímavé. ,,Ja som svoju schopnosť objavil v desiatich rokoch. Nemyslel som, že to dokážem. Vtedy som prvýkrát uvidel svet ľudí. Od vtedy som chcel z Podsvetia utiecť, no otec to nedovolil. Vždy mi v tom zabránil, no keď som mal pätnásť, tak sa mi utiecť podarilo a už som sa tam nevrátil. Mohol som tam ísť hoci kedy, vedel som si vytvoriť portál, no neurobil som to." Možno to nebolo také zaujímavé, ako to čo ona povedala, no aspoň vie ďalšiu informáciu o mne.

,,Vieš... mám strach. Čo ak sa mu to podarí? Má to všetko naplánované. Dosť dobre naplánované. Chce, aby sme sa pohádali a keby si mi chcel ublížiť. Potom ma má akože zachrániť a vydať sa za mňa, aby bol korunovaný za kráľa. Keď princ nemá nevestu nemôže sa stať totiž predsa právoplatným kráľom," povedala som mu jeho plán. Musí to vedieť. Rovnakú chybu už neurobím.

Pozorne som ju počúval. Dávalo to zmysel. Aspoň vieme, kto za to môže. Ďalšia otázka je však, čo spravíme? ,,Ako ho chceš zastaviť? Máš nejaký plán?" Nechcel som riskovať, že by som ho zabil a ostal by som vinný. Možno by som už bol v očiach Níl netvor. Možno aj som netvor. Nechápem, ako so mnou chce byť, keď jej ubližujem?