Magická Liečiteľka ✔

17. Kapitola

Chcel som ísť za ňou, chcel som ju objať, chcel som byť pri nej. Opatrne som sa postavil. Nohy ma neposlúchali. Nemohol som ísť za ňou. Akoby mala okolo seba nejakú bariéru. ,,Nil? "

Otočila som sa naňho.

Položil som ruky na bariéru. Naozaj som nechápal ničomu. Akoby si jej mágia vytvorila nejakú ochranu.

Nechápavo som sa naňho zamračila.

,,,Čo to je? " spýtal som sa

,,Ja... ja neviem."

Nechápavo som sa na ňu díval. ,,Je to okolo teba. " Prešiel som okolo nej. S každej strany to bolo.

,,Ja... neviem. Ja... nič také som nikdy neurobila."

,,Ja neviem, čo to je. Nikdy som nič také nevidel. " Dotkol som sa znova toho.

Zacítila som to. Zachvela som sa.

Bolo to čudné. ,,Nil? " spadla na zem.

,,Cítim to. Keď sa toho dotýkaš. Je to... Zvláštne."

,,Veru, je to zvláštne! "

,,Ako... ako to mám dať preč?"

,,Ja neviem. Nikdy som to nevidel a ani netuším, čo to je. "

,,Zavolaj sestru."

Poslúchol som a vzlietol. O chvíľu som bol pri Arrinho domu. Ani som na nič nečakal. Zobral som ju a nič nepovedal. Potreboval som byť rýchlo naspäť. ,,Čo sa deje? " pýtala sa neustále. Až pokiaľ sme nedošli k Nil.

,,Čo to?" nechápavo sa na mňa pozerala. ,,Čo sa to tu stalo?" znovu sa spýta.

,,Nil chcela vyliečiť vĺča a podarilo sa jej to, no pri tom lesom prebehla nejaká žiara a mňa od nej odhodilo. Keď som chcel ísť k nej, tak som zistil, že je okolo nej nejaká bariéra. Čo to je?" Spýtal som sa Arri. Dúfam, že ona bude niečo vedieť.

Spozornie. ,,Ty si... prebudila svoju moc."

Nechápavo som sa pozrel na Arri. ,,Čo? " Nil ma ešte aj inú moc? Ako to myslí?

,,Nilie práve prebudila svoju silu." čo?

,,Však ju mala, tak akú prebudila? " Táto otázka mi sama vybehla z úst. Ani som si neuvedomil, že som ju povedal nahlas.

Ona sa však zasmiala. ,,Mala mágiu. Ale slabú. Teraz práve objavila svoju silu. Všetko, čo jej mágia obsahuje."

,,Takže je silnejšia než bola?" Uvažoval som. Že by sme mohli... Pochybujem! Na to nemôžem myslieť!

,,Jasné. Aj ja som to tak mala. A potom som sa vyspala s mojim manželom a čakala dieťa a teraz mám dve." takže... mohla by som...

,,Ale on je človek, " zahundral som potichu. Ako môžeme mať istotu? Radšej nebudem nič riskovať! Nechcem Nil stratiť. Ok! Zmena! ,,Ako ju odtiaľ dostaneme? Mňa tá bariéra k nej nepustí!"

,,Mňa áno," prišla ku mne a položila mi ruku na rameno. Bariéra zmizla. ,,S tým... no... choďte za otcom. Ten vám povie viac."

,,Tam sme už boli a povedal, že je slabá! " Už len pri pomyslení, že zas ísť tam, mi je zlé. Dosť som narobil problémy, keď Nil zmizla a bol som ju tam hľadať.

,,To bolo predtým ako objavila svoju pravú silu. Šla by som tam ja ale nemôžem." ja tam nechcem.

,,Je to na tebe, Nil, " Pozrel som sa na ňu. Bolo vidieť, že tam nechce. Ani sa jej nečudujem. Tiež tam nechcem. Nemusíme tam však ísť teraz. Možno časom.

,,Ja... nechcem ho vidieť. To radšej risknem."

Dúfal som, že tam nepôjde hneď teraz. Nechcel som nič riskovať. Najskôr nech sa Nil naučí ovládať svoju novú silu a až potom sa mu ukážeme. Stále som ju sledoval. Vyzerala inak. Mal som pocit, akoby jej biele vlasy ešte viac zbeleli. Bolo to naozaj čudné. Zdalo sa mi, že už ich ani nemala také krátke. Žeby sa mi to len zdalo?

Moje vlasy boli dlhšie ako predtým. Pousmiala som sa nad tým. Aj krídla som mala teraz obrovské. Motýlie. Mala som stále biele kratšie šaty. Postavila som sa a otočila okolo svojej osi.

Sledoval som ju. Bola taká nádherná. Zdalo sa mi, že sa celkovo zmenila. Všetko bolo zrazu iné. Nechápal som tomu. Toto dokáže jej mágia? Je to vôbec všetko možné?

Prišla som k Darionovi a pobozkala ho.

Ani som si neuvedomil, kedy tá zvláštna bariéra zmizla. Bozk som jej opätoval.

Usmiala som sa do bozku a ruky mu spojila za krkom. Pritiahla som si ho trochu nižšie.

Užíval som si jej dotyk. Bola iná. Dokonca aj ten bozk bol iný. Čo sa to stalo?

Rukami som prešla z jeho krku na hruď a z nej som prechádzala nižšie a nižšie. ,,Ehm ehm."

Chytil som jej ruky. Cítil som sa divne. Mal som pocit, akoby som ju nútil a to som práve nechcel. Mali by sme sa vrátiť a všetko si vysvetliť.

Zamrnčala som a snažila sa ruky z jeho vymaniť. Chcela som viac. A sestra nás nebude rušiť.

,,Nil, teraz nie, " sklamane som sa odtiahol. Znova som ju sklamal, no nemohol som nič robiť.

Pritiahla som si ho k sebe a ruku dala na jeho kamaráta. ,,Teraz."

Chcel som viac, chcel som ju. Ledva som sa ovládal. Musel som to však zaraziť i keď som to chcel. Bol to príjemný pocit, no nemohol som. Nechápal som, čo to do nej vošlo. Znova som sa od nej odtiahol. ,,Nil, prestaň! " zvýšil som hlas. Ničila ma takto. Prečo to nechápe?

Znovu som k nemu prišla a ruku dala za jeho krk. Pritiahla som si som ho do bozku a druhú ruku dala do nohavíc.

,,Nil?" znova som sa od nej odtiahol. Cítil som ako mi telom prúdi mágia. Chcel som stále viac a ona mi to uľahčovala, no nemohol som. Musel som odolať. Nevedel som, čo robiť. Znova som sa vzdialil no viac. ,,Prosím, nepribližuj sa!" Vedel som, čo sa môže stať. Chcel som to, no nemohol som.

Zavrčala som a pristúpila k nemu znovu. Urobila som to čo predtým, ale intenzívnejšie.

Znova som od nej odstúpil no tento krát som sa už pripravil na odlet. Nebudem nič riskovať i keď chcem.

,,Čo to robíš?" čo to robím ja? Bože, ja som dotkla jeho... no fúj.

,,Prepáč, " odletel som. Nemohol som tam ostať. Mal som pocit akoby to nebola ona ale niekto iný.

Znechutene som sa pozrela na svoje ruky. ,,Darion... počkaj ja... neviem čo to do mňa vošlo. Prepáč." no fúj, no fúj, no fúj!

Počul som ju, no letel som ďalej. Cítil som sa príšerne. Nechápem to. Čo sa to s ňou stalo?

Rozplakala som sa. ,,Nilia si... si v poriadku." spýtala sa ustarane sestra. ,,Čo som to urobila? Nechápem tomu. Určite som mu hrozne ublížila." Stále som sledovala svoje ruky, ale cez slzy to bolo ťažké.

Uvažoval som, že by som sa mal pozrieť do Podsvetia. Aspoň by mali pocit, že sa o nich zaujímam. Rozhodol som sa. Vrátim sa.

Utečie. Ani si neuvedomuje, že poľovníci tam niesu, lebo som ich oživila.

Vrátil som sa do Podsvetia. Aspoň som nemusel na to myslieť.