Magická Liečiteľka ✔

6. Kapitola

Pretiahla som sa. Skúsila som vedľa seba nahmatať Dariona. Okamžite som otvorila oči a posadila sa. Znovu som si s úsmevom ľahla, keď som zistila, že mi sedí pri mojich nohách a pozoruje ma. ,,Dobré ráno," natiahla som naňho ruku. On ju chytil a ja som ho stiahla k sebe do objatia. Čo to robím? Toto by som nemala. Ale je mi zima. A on je tak prijemne teplý. Ako ja mu teraz závidím tie tepláky.

Nečakal som to. Síce mi to bolo jedno, no nemyslel som si, že toto spraví. Bola studená. Musela jej byť poriadna zima. ,,Dobré ránko," povedal som v jej objatí a tiež som ju objal. Bola taká rozkošná. ,,Ešte ti je zima?" spýtal som sa jej. Asi sme mali zobrať aj teplé veci. Možno by sme sa mohli niekde zastaviť a niečo zohnať. ,,Ak niečo potrebuješ, môžeme sa zastaviť v nejakom meste," navrhol som

,,Asi za chvíľu zmrznem," šepla som a pritisla sa k jeho teplu. Z tej zimy sa mi chcelo spať. Zazívala som. Asi nebol moc dobrý nápad obliecť si sukňu. I keď zas to bolo to, čo mi pričaroval. Chcela som mať to. Ale dnes sa to vôbec nevyplatilo. Je riadna kosa.

,,Chceš niečo iné na oblečenie? Môžeme skočiť niekde do mesta, alebo ti mám niečo spraviť ja?" usmial som sa na ňu. Nechápal som, prečo to stále nosí. Mohla si v meste kúpiť veľa rôznych vecí.

,,Prosím. Ty," usmiala som sa. Jeho oblečenie bol dar. A dar je niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité. Chcem aby vedel, že mi na ňom záleží. A chcem, aby vedel, že všetko čo pre mňa robí si vážim. Od toho, čo pre mňa robí citovo až po fyzickú stránku.

,,A čo by si teda chcela?" spýtal som sa jej a premenil sa do svojej pravej podoby. Možno že takto vyzerám divne, no je to moja podstata. Nemôžem za to odkiaľ pochádzam, no som aj tak rád, že som odtiaľ ušiel a mohol som spoznať Nil.

,,Niečo teplé. A príjemné." Aj keď tebe sa nič nevyrovná. Ach. Už mlč Nilie. Nie iba, že si na obtiaž, ty si aj hlúpa. ,,Ale zas, aby mi v tom nebolo úplne teplo. Prosím." A vyberavá. Chudák Dario. Musí to mať so mnou naozaj ťažké.

,,Okey." Zavrel som oči a rozmýšľal. Predstavil som si nejaké teplé gate, no aby jej cez deň nebolo teplo a nejakú mikinu. Znova sa k nej blížil môj dym. Chvíľu to trvalo, no keď som otvoril oči, už to mala na sebe. ,,Môže byť? V móde nejako nevyniknem." Chytil som sa za hlavu a zmenil sa na človeka. Radšej som sa pozrel niekde inde. Nechcel som ju priam jesť pohľadom. Možno jej to už bolo aj nepríjemné.

,,Wau. Všetko čo je od teba je náhradné," usmiala som sa. ,,Mali by sme ísť. Veľmi dlho sme sa zdržali. Ale... kam vlastne teraz? Som z toho dosť vyčerpaná. Sme ešte ďaleko?" pozrela som sa naňho. Táto cesta bola naozaj dlhá. A únavná. Všade na nás číhalo nebezpečenstvo.

,,No ešte je to dosť ďaleko a ďakujem. Snažím sa." Stále som sa držal za hlavu. Nemyslel som si, že sa jej to bude páčiť. ,,Ale ak by si chcela ísť rýchlejšie, tak by sme mohli niekedy v noci letieť a už by sme tam hádam aj boli." Díval som sa do zeme a držal sa za hlavu, ako nejaký puk.

,,Mohli by sme. Táto cesta je únavná. Najradšej by som si ešte pospala. A v noci by sme si mohli zalietať. Čo na to hovoríš?" prezrela som si ho. Darion bol naozaj veľmi pekný a aj príťažlivý.

,,Dobre," súhlasil som s ňou. Tiež som bol dosť unavený, však sme sa ani poriadne nevyspali. Stále sme boli niekde v lese. Nevedel som ani, či je to tá cesta, ktorou sme mali ísť. No keď nás napadli, tak ona letela preč. Nevadí. Však keď budeme letieť, tak cestu rýchlo nájdeme. Z neba je krásny výhľad.

,,Viem, že už je to trápne ale... môžem sa k tebe znovu pritisnúť?" sklonila som svoju červenú tvár k zemi. Čo to stále robím? Prečo? Robím blbosti. Metiem ho. Kto vie, čo si teraz myslí. Po tom bozku a po tom ako sa k nemu stále seriem. Akoby som bola dieťa, čo chce byť čo najbližšie k mame. Ale ja som ho nikdy nebrala ako rodiča či súrodenca. Je to kamarát. Je možné, že by som... nie. Ja by som sa predsa nemohla iba tak zamilovať. Alebo?

Prikývol som a ľahol si vedľa nej. Objal som ju a spoločne sme zaspali. Obaja sme boli dosť unavený. Nechápal som, ako je to možné, však len spíme. Dúfam, že v noci budeme mať dostatok síl a konečne budeme v meste, kde má byť jej sestra. Počul som, že Clinw je najväčšie mesto, no ešte som tam nebol. Arri mi povedala, že by ho chcela navštíviť, no neviem, či tam ešte bude. Dúfal som, že ju rýchlo nájdeme. Síce som mal zavreté oči, no nespal som. Nil zaspala rýchlo. Ostal som bdieť. Dával som pozor, keby nás niekto našiel.

,,Milujem ťa, Nilie," dotkol sa môjho líca. ,,Čože? Ale... to nie," ustúpila som. ,,Nilie, pochop ma. Si tak krásna a nežná. Nevinná. Verím, že nemôžeme, ale chcem byť s tebou." pristúpil ku mne. ,,Darion ja... nemôžem." V očiach som mala slzy. On iba pristúpil ku mne a jemne ma pobozkal. Otvorila som oči. Bola už tma. Toto sa nesmie stať. Tak prečo tak veľmi chcem, aby sa práve toto stalo? Posadila som sa a pozrela sa na spiaceho Dariona. Pozrela som sa na jeho pootvorené pery. Na tie pery, ktoré sa nedávno dotkli tých mojich. Položila som si prsty na svoje pery. Stále som ich tam cítila.

Zobudil som sa. Nil už bola hore. Ja som zaspal? Nechcel som zaspať, no zaspal som. ,,Si v poriadku? " spýtal som sa jej. Vyzerala dosť zmätene. Čo sa jej asi zas snívalo? ,,Mali by sme vyraziť." Postavil som sa a začal baliť veci.

,,Darion?" oslovila som ho. Zastavil sa a nechápavo na mňa pozrel. ,,Dokázal... dokázal by si sa do mňa zamilovať?" Dúfam, že si niečo nepomyslí zle. Čo ak sa ten sen splní?

Nechápavo som sa na ňu díval. Čo teraz? Povedať jej pravdu, či nie? Postavil som sa a šiel k nej. ,,Chceš pravdu? Dúfam, že sa na mňa nenahneváš, " objal som ju. Pravda vyjde najavo. Či teraz alebo neskôr.

,,Chcem pravdu," povedala som naoko odhodlane. Divila som sa, že mám tak pevný a odhodlaný hlas. V skutočnosti som bola vyplašená ako také malé kura.

,,Mám ťa rád a záleží mi na tebe... " odstúpil som od nej a chytil sa za hlavu, ,,zaľúbil som sa do teba," potichu som povedal. Dúfal som, že to nepočula. ,,Nil, ja ťa... Milujem," dodal som potichu. Zadíval som sa do diaľky. Počul som praskanie konárov. Niekto sa k nám blížil.

Takže ten sen neklamal. Naozaj ma miluje? ,,Nie," zašepkala som. ,,Ale... nemôžem." vytiekli mi z očí slzy. ,,Nedovolia nám byť spolu. Nikdy," zašepkala som. V poslednej dobe príliš veľa plačem. Mala by som si dať pauzu.

,,Prepáč mi, " šiel som za tými krokmi. Chcel som vedieť, čo je to. ,,Pššt!" povedal som Nil. ,,Niečo sa k nám blíži! " Pomaly som sa strácal v tme. Pomaly som kráčal. Zbadal som ich. Utekal som naspäť k Nil. ,,Premeň sa! Musíme rýchlo ísť!" zakričal som a premenil sa. Rýchlo som zobral veci.

Premenila som sa chytila ho za ruku. ,,Čo sa deje?" nechala som sa ním ťahať. Bol ale úžasný pocit byť znovu sama sebou. Nechápem,ako to mohol celých 13 rokov vydržať. Ledva vydržím pár dní.

,,Sledujú nás! " letel som do mesta k jej sestre. Pustil som ju a zrýchlil. ,,Pridaj!" zakričal som. Bál som sa, že nás dostanú. Nechcel som riskovať toho, že nás nájdu. Museli sme rýchlo vypadnúť.

Namiesto toho som zastavila. Cítila som ju tu. Moju sestru. On sa na mňa nechápavo pozrel. Zakrútila som hlavou. Stále na mňa kričal, ale ja som vedela kde je. Chytila som ho za ruku a ťahala tam, kde som ju cítila.

,,Čo robíš? " spýtal som sa jej. Ťahala ma za sebou. Prispôsobil som sa jej. Nevedel som, kam ideme. Vôbec som netušil, čo to robí. Preleteli sme ponad les a zamierili na nejakú lúku. Nechápal som. Počul som, že niekto ide za nami.