Magická Liečiteľka ✔

11. Kapitola

,,Dobre," prikývol som. Bol to dobrý nápad. Kým ona bude u nej, pokúsim sa niečo pre nás nájsť, no medzitým sa budem musieť vrátiť zas do Podsvetia. Budem musieť nájsť za seba náhradu. Keďže tam teraz nik nevládne, bohviečo sa tam deje. Bál som sa toho najhoršieho.

Prešli sme portálom. Čo ma prekvapilo bolo, že sme naozaj boli kúsok od sestrinho domu. Som zvedavá, čo nám povie. Sledovala som jej deti. Má už deti. Vážne som ju dlho nevidela. Ale ona bola tak stará ako Darion. Mala už 28 rokov. Dievčatko vyzeralo byť mladšie od chlapca. On mohol mať tak 7 ale ona... možno 4?

Pomaly sme kráčali Arrinmu domu. Níl sledovala znova jej deti. Naozaj by som niekedy chcel vedieť, čo sa jej odohráva v hlave. Vyzerala zamyslene. Možno aj ľutovala, že nebude mať so mnou deti. Miestami sa mi zdala taká smutná a sklamaná. Možno ju to aj trápi. Tiež by som jej vedel pomôcť. Keď nás deti zbadali, dievčatko zas bežalo domov. O chvíľku vyšla Arri.

,,Sestrička. Priviedol si mi ju. Ďakujem." otočila sa na Dariona s úsmevom. ,,Mohli by sme tu na pár dní zostať?" prosím, nech povie áno. Prosím, nech povie áno. ,,Jasné. Ste spolu hrozne roztomilý!" skríkla. O chvíľu prišiel aj jej manžel. Mal čierne vlasy a čokoládovo hnedé oči. Vyzeral možno tak na tridsať.

Sledoval som ich, no potreboval som sa vrátiť do Podsvetia. Mám tam svoje veci. ,,Nil? " Pozrel som sa jej do očí. Vyzerá šťastné. Konečne som bol rád, že sa usmieva. Jej očká priam žiarili. Bola tak nádherná. Už chápem, prečo ma tak zmenila. Každému rozdáva ten svoj krásny úsmev a svoju lásku. Snaží sa byť silná. Konečne.

,,Asi by si si aj ty mal zobrať svoje veci. Prepáč. Podsvetie ma fascinuje ale nechcem tam ísť. Ak ti to nevadí. Ale počkám ťa. I keby to malo trvať roky. Budem na teba čakať i do svojej smrti ak to bude treba," chytila som ho za ruky. Vyslala som k nemu trochu svojej schopnosti. Vyliečila som všetky aj najmenšie ranky čo mal. Potom som jeho ruky pustila.

,,Ďakujem, dobre, chápem ťa nemusíš ísť so mnou, no nejdem tam len pre veci. Potrebujem zistiť, čo sa tam deje. Teraz tam nikto nevládne... Chápeš?" Možno to ani sama nechápala, no potreboval som tam ísť. Niekto sa musí stať novým vládcom Podsvetia. Som zvedavý, čo sa tam deje.

,,Dúfam, že tam nezostaneš. Ale ako som už povedala. Ja ťa budem čakať vždy," šepla som. Slzy som mala na krajíčku. Nechcela som aby tam šiel. Keď to povedal, bojím sa, že tam zostane. Že mu tam bude dobre a na mňa zabudne. Rozvzlykala som sa.

,,Neboj sa! Vrátim sa! " usmial som sa a objal ju. ,,K tebe sa vždy vrátim," zašepkal som jej do ucha. ,,Milujem ťa, Nil! " Stále som ju objímal. Bola naozaj drobná. Potom som sa od nej odsunul a pozeral jej do očí. Znova sa jej leskli. Mala v nich slzy. Pobozkal som ju.

Po chvíli sa odtiahol a o chvíľu zmizol v bráne. Tá sa za ním zatvorila. Rozplakala som sa. ,,Neplač. Povedal predsa, že sa vráti. Tak buď predsa ako dospelá. To aj ja som viac odvážny ako ty," povedal hnusným hlasom chlapec a odišiel. ,,Bračeka si nevšímaj. Thiar nemá rád cudzích. Ale keď ťa spozná určite si ťa obľúbi. Som Risyki." podišlo ku mne dievčatko, usmiala som sa na ňu. Bola roztomilá.

Objavil som sa pri portáli z Podsvetia. Všade bolo ticho, zatiaľ. Pozrel som sa na portál. ,,Vrátim sa, Nil! " povedal som. Potom som sa znova otočil a pozrel na cestu pred sebou. Rozprestrel som krídla a vzlietol. Nevyzerá to tu, že by tu bol chaos. Bolo tu ticho a to sa mi nepáčilo. Vletel som do svojej izby. Nikto nikde. ,,Kde sú všetci?" "Nechápal som. Zobral som si tašku a začal baliť veci. Zobral som, len to najdôležitejšie plus niečo, čo som mal rád. Pripomínalo mi to mamu a otca, keď sme žili šťastné. No potom sa všetko zvrtlo. Mama zomrela a otec sa zmenil. Neskôr som si všetko nachystal na posteľ a vyšiel z izby. Som zvedavý, kde sú. Kráčal som palácom. Ticho. Šiel som do veľkej sály. Nikto. Prešiel som do jedálne. Nikto. Nechápal som. Vyšiel som zadným vchodom. Našiel som ich. Pochovávali môjho otca. Keď ma však zbadali, všetci sa pozreli mojim smerom. Cítil som sa previnilo. ,,Takže si sa vrátil?! " ozval sa generál, ktorý bol môjho otca najlepší priateľ.