Magická Liečiteľka ✔

9. Kapitola

Kráčali sme vedľa seba. Boli sme ticho. Obaja sme premýšľali nad tým, či to je vôbec dobrý nápad. Veril som tomu, že nám to vyjde. Chcel som byť s ňou. Chcel som zdolať každú prekážku, čo nám život dá. Prvá prekážka bola práve pred nami. Vošli sme znova do paláca. Na moje prekvapenie, tí, čo za nami bežali sa dali nabok a nechali nám prázdnu cestu.

Zaviedla som ho do veľkého sálu. Na konci bol trón, kde sedel môj otec. Vedľajší trón bol prázdny. To bol matkin. ,,Vedel som, že sa vrátite," povedal s pokojom. Zato ja som od strachu a nervozity ani nedýchala. ,,Čo odo mňa chceš, vládca Podsvetia. Dcéra, myslím, že máš ruky od krvi," usmial sa. Vládca? Nechápavo som sa naňho pozrela. Ale... veď povedal, že je princ. Chcela som jeho ruku pustiť a odstúpiť, ale tá jeho zovrela tú moju silnejšie.

,,Takže ste sa dozvedeli novinky z Podsvetia. Myslel som, že tieto novinky sa pomaly šíria," usmial som sa a pustil Nil. ,,Mám pre vás návrh, vládca Vzdušného kráľovstva, no najskôr s tým musí súhlasiť vaša dcéra Nil." Pozrel som na Nil, no potom som zrak znova presunul na jej otca. Zdalo sa mi, akoby niečo skrýval. Niečo, čo sa už dlhšiu dobu snaží zatajiť.

,,Ale.. vládca? Mne si povedal, že si iba princ!" skríkla som. ,,Vidíš? Moja dcéra nesúhlasí takže láskavo vypadni vládnuť do tej špinavej diery. Keď už si zabil vlastného otca," uškrnul sa môj otec. Ako môže byť tak bezcitný? Nechápem to. Môj otec nikdy taký nebol. Čo sa to tu preboha deje?

,,Áno som vládca od dnes. No zabiť som ho nechcel, len mi nedal na výber," zosmutnel som. Mal som jej to predsa povedať. ,,Niečo mi tu ale nehrá! Správy sa takto rýchlo nešíria! Kto si?" spýtal som sa toho pankharta na tróne.

,,Som brat tvojho otca. Keď si ho zabil, cítil som to." Zostala som prekvapená. Čože? To znamená, že sme rodina? ,,Ale Nilie nie je moja dcéra. Je to dcéra mojej bývalej manželky. Ktorú tvoj otec zabil kvôli jej moci ktorú si zdedila, Nilie. Pretože ona mala dieťa s predposledným liečiteľom. Ibaže on ovládal vzduch. Tak ako ho ovládaš aj ty." Nedávalo mi to zmysel. Všetko bolo tak zamotané. Ach. Prečo som len vtedy utiekla? Toto pre mňa nemuselo byť vôbec dôležité.

Nechápavo som sa na neho díval. ,,Takže ty si..." nechcel som to ani povedať. Už teraz som ho začal nenávidieť. ,,Ako je vôbec možné, že ste boli bratia?" Táto otázka mi však behala po rozume. Všetko bolo zrazu také komplikované. Pozrel som sa na Nil. Tiež s toho bola zmätená. Nechápal som tomu.

,,Naša matka bola zo Vzdušného kráľovstva a otec z Podsvetia. A preto sme boli rozdielny. Keď sa tieto dva rody spoja, vždy má žena dvojičky. Dieťa Podsvetia a dieťa Vzdušného kráľovstva." Zamrazilo ma. Budeme to mať rovnako? Určite áno povedal, že to tak majú všetci. Ale viem, že takých je málo.

,,Tak prečo nechceš dovoliť, aby som mohol byť s Nil?" spýtal som sa. ,,Milujem ju!" zakričal som. Bolo mi jedno, že sa na mňa všetci pozreli. Povedal som im predsa pravdu. Sklopil som zrak a pozrel sa na zem. ,,Záleží mi na nej!" dodal som. Možno ma teraz Nil bude nenávidieť, no chcel som, aby vedeli pravdu.

,,Bál som sa. Bál som sa o Nilie. Bál som sa, že by to nemusela zvládnuť. Sľúbil som jej mame, že sa o ňu postarám. Nilie nie je dosť silná na to, aby raz v sebe mohla nosiť dieťa Podsvetia." Takže toto bola jediná prekážka medzi nami dvoma. Ja. ,,Budem sa snažiť," šepla som a pristúpila k Darionovi. ,,Nech to bude akékoľvek ťažké." Slzy sa mi vliali do očí. Čo ak to nezvládnem?

Ostal som prekvapene stáť. Nevedel som, čo spraviť a už vôbec nie, čo povedať. Nechcel som jej ublížiť. Ak to naozaj tak je, tak... Nechcel som ani na tom pomyslieť. Pozrel som sa Nil do očí. Mala v nich slzy. ,,Tak nebudú deti!" zamyslene som povedal. ,,Nepotrebujem ich, ja len chcem byť s ňou!" Znova som sa otočil na kráľa. Bol som zvedavý, čo teraz povie. Nejako sa mu zmenila nálada pri tomto rozhovore.