Magická Liečiteľka ✔

3. Kapitola

,,Ahoj. Prepáč za nezdvorilosť mojej sestry. Nedala by si si niečo?" prišla za mnou milá žena. Usmievala sa, ale prirodzene. ,,Iba vodu," povedala som. Ona sa na mňa zvedavo pozrela ,,A čarovné slovko?" usmiala sa na mňa ešte raz ale čo to po mne chcela? ,,Ehm... čáry máry?" spýtala som sa a ona sa iba zasmiala a naliala mi vodu. ,, Pripomínaš mi malého Dariona. Tiež to nevedel. Čarovné slovíčka sú prosím a ďakujem. To ťa nikto nenaučil?" podala mi vodu. Nevedela som, čo povedať tak som si ju zobrala a ticho sklonila hlavu. Zostalo ticho.

Prišiel som konečne domov. ,,Som tu!" zakričal som. Mira ma hneď prišla privítať a začala sa smiať. ,,Pripomína mi teba, keď som ťa našla blúdiaceho chodiť po meste!" Nechápal som, no potom som si to uvedomil Nilie. ,,Tak ďakujem!" Začal som sa s ňou smiať. ,,Kdeže si bol a prečo prišla s ňou Megan?" spýtala sa ma. Chytil som sa za hlavu. ,,No to je na dlho!" povedal som. Šiel som za Nil do obývačky. Sedela tam s nechápavým pohľadom. Úplne ako vtedy ja. Znova som sa zasmial. ,,Tak čo, Nil? Môžem ťa tak volať?" spýtal som sa.

,,Ako chceš. Prečo sme tu? Kto je toto? Kedy sa požíva prosím a kedy ďakujem? Ako to, že si mi toto nepovedal?" vyvalila som naňho všetky otázky, čo som práve mala na jazyku ale šeptom. Nevedela som komu môžem veriť.

,,To záleží aj na tebe, či ti to neprekáža, no a sme tu preto, lebo tu bývam, no skôr Mira a Megan tu bývajú, mňa si prichýlili, keď ma našli blúdiť mestom. Mira ma naučila ich zvykom. No a na to som zabudol. Prosím sa používa, keď o niečo žiadaš, napr. prosím si vodu, prosím si niečo na jedenie, prosím si toto, nejakú vec a keď ti to podajú, tak za to len poďakuješ." Chytil som sa za hlavu. Toto veru ľahké asi nebude. ,,Inak toto je Mira - dá sa povedať, že moja náhradná mama, keď som sem prišiel. A hentá, čo ťa sem doviedla, tak to bola jej sestra. Jej mladšia sestra Megan. Ako vidíš tak Mira je staršia. Ona ma naučila, ako sa správať v tomto svete. Ona jediná vie, že sem nepatrím." Potom som sa otočil na Miru. ,,Mira a toto je Nilie. Objavila sa tu tak isto, ako ja. Potrebuje našu pomoc, no najskôr ju musíme naučiť, ako sa správať v ľudskom svete," povedal som Mire. ,,No dobre, s tým problém nebude. Lenže zabudol si na niečo!" Vyvalila na mňa oči. ,,Prosím!" Usmiala sa na mňa. ,,Veď preto!" Potom podišla k Nil.

Zasmiala som sa. Boli naozaj veľmi milý. Toto som si hádam ani nezaslúžila. Dúfam, že sestra ma k sebe prichýli a budem môcť zostať s ňou. Ale čo ak nie? Čo ak ma vyženie? Čo ak ma už nemá rada a budem znovu sama? Pochybujem, že s takou hlupaňou ako som ja by chcel Darion byť. ,, Tak... ďakujem," usmiala som sa na nich.

,,Ešte neďakuj. Poďakuješ až vtedy, keď sa to všetko skončí a ty už budeš medzi nás zapadať!" Usmiala sa na ňu Mira. Sledoval som ich. Chúďa Nil, tá s toho všetkého bude zmätená. Určite bude mať aj také chvíle, keď to bude chcieť vzdať, presne ako ja. ,,Hlavne sa neboj Nil. Všetko dobre popadne. Keď toto budeš mať za sebou, tak sa vydáme nájsť tvoju sestru." Podišiel som k nej a sadol si vedľa na stoličku. ,,Tak a s čím teda začneme?" spýtala sa ma Mira. ,,Tak povedal by som, že úplne od začiatku. Vieš, čo máš robiť!" povedal som a Mira odbehla pre nejaké knihy. Presne tak isto mňa učila.

*

Prešlo niekoľko dní. Myslím, že to bolo nejak dva týždne. Fakt neviem. Ale stal sa zo mňa právoplatne človek. Nikto však ešte nevedel, akú mám schopnosť. Ale Mira už vedela o mojom rodnom mieste všetko. Všetko som jej vyrozprávala. Bola veľmi milá a aj s Megan sme sa zoznámili. Už nie je tak zvláštna. ,,Ďakujem vám. Veľmi ste mi pomohli. Keby som vám to mohla nejako oplatiť, stačí iba povedať," usmiala som sa na nich.

Nečakal som, že sa to tak rýchlo naučí. Je dosť šikovná. Omnoho viac než ja. Nastal však čas sa rozlúčiť s Mirou a Megan. Teraz je pred nami dlhá cesta. Horšie na tom je, že nemám auto a nechcem nikoho otravovať. Budeme tu cestu musieť prejsť peši a keby sa náhodou objavila príležitosť, tak by sme sa mohli aj zmeniť. ,,Je čas, Nil," usmial som sa na ňu. Ešte sa rozlúčila s Mirou a Megan. Dokonca aj ja. Bolo mi troška aj smutno, no musel som splniť to, čo som Nil sľúbil.