Magická Liečiteľka ✔

25. Kapitola

Pohľad Nilie

Keď som poučila Deyru, poslala som ju do izby. A zostali sme tam sami. Iba ja a Darion. Nechala som slzy stekať po lícach. Je to tak dlhá doba. Predtým som nemala čas si ho poriadne prezrieť, ale po tých ôsmich rokoch je jasne vidieť, že to už nie je chlapec, ktorého stretlo dievča, ale žena, ktorá stretla muža. Bol tak iný. Všetko bolo iné. A i tak sa mi pri pohľade naň srdce rozbúchalo od radosti a lásky, ako vždy. I tak mi pohľad vždy blúdil na jeho pery. Všetko bolo iné a pritom rovnaké.

Pohľadom som si ju prezeral, presne ako ona mňa. Zdala sa mi za ten čas taká iná, no pri tom to stále bola ona. Nevedel som, čo robiť. Bál som sa tohto dňa. Všetko, čo som jej kedysi sľúbil, som nedodržal. Všetko som pokazil. Nikdy nezabudnem na Arriné slová. Nevedel som ani, čo jej povedať. Len som ju pozoroval. Cítil som sa previnilo.

,,Ja.... prepáč. Mrzí ma to. Je to moja chyba. Keby sme nešli na to hrozné miesto, nič by sa nestalo, a keby si mi kvôli mojej prosbe nesľúbil veci, ktoré nemôžeš splniť... necítil by si sa previnilo. Mňa... mňa to mrzí..." moje rozprávanie prerušilo moje vzlykanie. Hlasné a bolestné.

,,To ty mne prepáč. Mala si pravdu. Mal som sa postaviť proti temnote, no nedokázal som to. Ty si proti nej bojovala. Som zbabelec. Chcel som, aby si bola šťastná a aby to takto neskončilo. Nechcel som ti ublížiť, no stalo sa to. Tiež by som to mohol vrátiť. Tak ma to všetko mrzí..." zmĺkol som. Moje pocity sa miešali. Miestami som sa bál, miestami cítil nenávisť a miestami bolesť či lásku. Stále som ju miloval. Chcel som ju objať, no bál som sa, že by moje objatie neopätovala. Sklamal som ju.

,,Ja som ti už dávno odpustila. Stále ťa milujem, Darion. Nech si, aký si, nech si, čo si. Je mi to jedno. Chcem, aby si bol so mnou. Prosím. Nenechaj ma už samú. Kvôli tebe som sa všetkého vzdala. Nechcem prísť... aj o teba..." chcela som, aby ma objal. Ale mohla som iba čakať...

,,Aj ja ťa milujem. Stále ťa milujem. Nechcem ťa opustiť. Nikdy som to ani nechcel a predsa som to urobil. Ja viem, že si sa kvôli mne všetkého vzdala. Je mi smutno, keď si na to všetko spomeniem. Dokonca aj na ten deň..." zmĺkol som. Naozaj som to zas vytiahol? Dosť som jej ublížil. ,,Mrzí ma to naozaj. Nebude deň, kedy to nebudem ľutovať. Milujem ťa Nil a chcem byť s tebou. Chcem byť súčasťou rodiny," snažil som sa usmiať, no nedalo sa. Tieto slová boli také ťažké. Všetko toto bolo ťažké. Sledovať osobu, ktorú milujem, ako kvôli mne plače. Cítil som sa previnilo naozaj.

Ešte viac som sa rozplakala. Všetko, čo vravel... bolo tak krásne... a pritom tak bolestivé. ,,No tak, pobozkajte sa už," započula som za sebou hlas nášho 8 ročného syna. Hneď som sa naňho otočila. Vyzeral úplne ako Darion, ibaže v detskej podobe. Bol také malé roztomilé zlatíčko. Vlastne... ako aj Deyra. Obaja boli moje malé roztomilé zlatíčka.

Keď som započul ten malý hlas a Nil sa otočila, konečne som zbadal svojho syna. Zdal sa mi taký podobný. Deyru som síce videl skôr a tiež sa mi podobala, no on je úplne ako ja. Pristúpil som k Nil a urobil presne to, čo chcel. Sám som bol s toho mimo, no chcel som cítiť jej pery. Chýbala mi. Toto všetko mi chýbalo. ,,Milujem ťa!" zamrmlal som do bozku.

,,Aj ja teba," síce som bola sprvu prekvapená, ale zapojila som sa. Bol to tak úžasný pocit. Znovu cítiť jeho pery. Ich chuť sa nezmenila. Bola stále rovnaká. Mäkké a jemné... úžasné. Zachichotala som sa mu do pier, keď som počula nášho syna ako tlieska malými ručičkami a raduje sa. Obaja som Dariona okolo krku a postavila sa na špičky, aby sa nemusel tak skláňať. Stále som bola oproti nemu tak maličká...