Magická Liečiteľka ✔

12. Kapitola

Chytila som ho za ruku a šli sme. Na stole bola pripravená večera. Rezeň a zemiaky a k tomu šalát. Mňam. Bola som hladná. Môj žalúdok sa hneď ozval. To vyzerá tak dobre.

Bola zlatá. Usmial som sa. Nil si hneď sadla za stôl a čakala, kedy môže začať jesť. Bola naozaj ako malé dieťa. Vyzerala smiešne. Stále som sa usmieval. Čakal som však, kedy ma Arri pozve. Som predsa cudzí. Nemal by som sa chovať ako doma. Nie je to môj dom, ale jej.

Uvidela som na stole papier. Postavila som sa a ukázala mu ho. Pohostíte sa, šli sme uspať deti. ,,Darion. Poooď. Som hladná," zafňukala som.

Poslúchol som ju. Bol som ňou hypnotizovaný. Bola naozaj rozkošná. Nedalo sa jej odolať. Šiel som za ňou. Chytila ma za ruku a ťahala ku stolu. Donútila ma sadnúť si. Robil som všetko, čo ona chcela. Sadol som si. Ona si sadla oproti mne a začala jesť. ,,Dobrú chuť!" usmial som sa.

Iba som prikývla. To bolo dobré. Aj on začal jesť. ,,Asi by som mala jesť ako dáma." Vystrela som sa a jedla tak, ako ma to naučili. Nemôžem byť ako dieťa. Nie pred ním.

,,To je v poriadku. Chápem, že si hladná, pokojne si z chuti daj!" Zasmial som sa. Naozaj bola krásna. Snažila sa jej slušne, no aj tak to nejako nezakryla. Bolo mi jedno, že sa správa ako malé dieťa. Každý má na to pravo sa tak niekedy chovať.

Začala som sa červenať. Bola to celkom trápna situácia. Mala by som sa chovať ako dáma a pritom sa chovám ako také neposlušné dieťa. Akoby som sa ja mohla o nejaké dieťa postarať? Radšej to naozaj nechám na čas.

Znova sa červenala. Mal som pocit, že pri mne to bude dosť často. ,,Ak chceš, tak ja sa na chvíľu stratím a ty sa v pokoji napapaj!" Usmieval som sa na ňu. Naozaj som až taký, že sa pri mne musí tak červenať? Celý ten čas, čo sme spolu sa mi zdá nejaká citlivá. Stále sa len červená.

,,Prepáč. Pokojne tu buď." Jedla som ďalej. Moje líca stále horeli. Prečo sa pri ňom vždy červenám? Jeho prítomnosť na mňa vždy silno pôsobí. Ale prečo?

Pozrel som sa jej do očí. Zdalo sa mi, že jej líca nabrali viac červenú. Nevedel som, čo si o tom mám myslieť. Bola naozaj pri mne až taká nervózna? Prečo? Spravil som niečo, čo som nemal? Nechápal som tomu. To celý čas, čo budeme spolu, bude takáto? Ako je to zlaté, no nemala by byť pri mne nervózna.

Keď som dojedla, šla som do kúpeľne a opláchla si tvár studenou vodou. Je mi nejak horko. Ale prečo? Nechápem, ako môže na mňa tak veľmi pôsobiť. Veď skoro nič neurobil. Tak ako je to možné?

Mierne som si vydýchol. Naozaj to bolo čudné. Prečo na ňu tak pôsobím? Predtým takáto vôbec nebola! Mohli za to tie reči, ktoré sme sa dozvedeli? Kvôli tomu je nervózna? Uvažoval som nad všetkými týmito možnosťami. Postavil som sa a šiel za ňou do kúpeľne. Znova som ju objal zozadu, no potom som si ju otočil a pobozkal ju. Chcel som, aby mala istotu, že pri mne nemusí byť takáto.

Zostala som prekvapená. Rukami som sa chytila za svojím chrbtom umývadla. Po chvíli som mu bozk opätovala. Moje ruky si našli jedna druhú za jeho krkom. Musel sa skloniť, lebo bol moc vysoký. Usmiala som sa do bozku. Všetko bolo dokonalé. Moja nervozita zmizla. Bola som v bezpečí.

Mal som na ňu chuť, no sľúbil som niečo a to aj dodržím. Svoje chúťky som zahnal a nemyslel na nič iné, len na ňu a že je v bezpečí pri mne. Nechcel som jej ublížiť. Nechcel som o ňu prísť. Síce som od nej dosť starší, no mám pocit, akoby sme boli rovnako starí. ,,Milujem ťa, Nil!" povedal som jej do bozku. Chytil som ju okolo pása a pritiahol si ju bližšie. Sklonil som sa a chytil ju za nohy a zdvihol ju. Bola ľahká.