Magická Liečiteľka ✔

20. Kapitola

Po jeho slovách ma zamrazilo. Znelo to tak strašidelne, ale pre mňa vzrušujúco.

,,Neboj sa, " usmial som sa. ,,Nebude to nič hrozné." Začal som nad tým uvažovať. Musí to byť veľké prekvapenie.

,,Neviem sa dočkať," zakusla som si do pery.

Objal som ju. Teraz by sme ale mali myslieť na niečo iné. Keď bude po všetkom, tak spravím jej prekvapenie.

Chcela by som vedieť, čo všetko dokážem.

,,Čo ideme ako prvé zistiť? " spýtal som sa. Mali by sme začať. Čím skôr, tým lepšie.

,,Neviem ja... chcela by som vedieť, čo všetko dokážem."

,,To ti verím, no kto by to zistil? Na to musíš prísť sama, no ja by som skôr chcel zistiť, ako je to možné? "

,,Aj to je možnosť."

,,Nevieš, či niekde neexistuje nejaký vševedec alebo niekto taký? Možno by vedel niečo o tom, " zamyslene som povedal.

,,Možno áno. Keď som bola malá, existovala jedna veštica. Ale potom keď odišla sestra už som ani von bez sprievodu vojakov chodiť nemohla."

,,Vieš, kde je? Mohli by sme ju nájsť. Možno bude vedieť, čo sa to stalo."

,,No... ak ešte žije a nikam neodišla, tak si matne spomínam."

,,Je to ďaleko? " spýtal som sa a uprene na ňu pozeral. Možno to zistíme a možno nám aj poradí, kto môže vládnuť na miesto nás.

,,Je to v našom svete. Je to dosť ďaleko, ale môžem nás preniesť portálom," usmiala som sa.

,,To je dobrý nápad, " usmial som sa na ňu. Bola šikovná. Je a vždy bude! Určite je silnejšia než ktokoľvek z nás. Možno aj viac. Však sa pravdu dozvieme.

,,Kedy?"

,,Záleží na tebe. Ak sa cítiš, že si pripravená, môžeme aj hneď, " povedal som a nahol sa k nej. Pobozkal som ju.

,,Moc sa mi nechce. Ale kedy inokedy?"

,,To je na tebe. Ja sa ti prispôsobím. "

,,Ja to ale nechám na tebe."

,,A ja zas na teba. Ja som skoro pred chvíľou nezomrel, ale ty. Ty musíš vedieť ako sa cítiš. "

,,Cítim sa dobre. Takže... to je na tebe."

,,Ak chceš teda, tak poďme hneď. Nech to máme čím skôr za sebou, " usmial som sa.

Postavila som sa a vytvorila portál.

,,Pripravená? " spýtal som sa a podal jej ruku. Som zvedavý, čo sa dozvieme.

Prikývla som a ruku dala do tej jeho. Potom som aj s ním vkročila do portálu. Neobjavili sme sa v lese ako to býva vždy. Objavili sme sa blízko riečky na čistinke.

,,Kde to sme?" spýtal som sa, no stále ju držal za ruku. Bál som sa, že keď ju pustím, tak ju už nezískam späť. Po tom všetkom to pre mňa nebude ľahké. Nechcel som byť bez nej. Vždy, keď som od nej odišiel, niečo sa jej stalo. Teraz tomu bude inak.