Magická Liečiteľka ✔

15. Kapitola

Využil som chvíľku jej nepozornosti a zvalil ju na zem. Jemne som si na ňu ľahol a začal ju bozkávať. Stále chutila rovnako. Z pier som jej prešiel na krk. Cítil som sa naozaj skvelo.

Prekvapene som vzdychla. Cítila som sa úžasne. Okolo mňa boli kvety, ale teraz mi to bolo jedno. Vnímala som iba jeho. Rukami som mu vbehla do vlasov a viac mu sprístupnila môj krk.

Chcel som viac, no nemohol som. Nechcel som jej ublížiť a už vôbec nie stratiť. Vrátil som sa k jej perám.

,,Nechcem umrieť ako panna," zamrmlala som mu do pier a uškrnula som sa. No čo?! Predsa len som žena. To sa nezaprie.

,,Neublížim ti! Sľúbil som to!" Na chvíľu som sa odtiahol, no potom som znova ju začal bozkávať. Vedel som, že nemôžem riskovať, no aspoň niečo, keď už nič iné i keď som chcel viac.

,,Už s tým prestaň. Raz sa to tak či tak stane. Síce nie sme ľudia, ale stále sme chlapec a dievča. Sme opačného pohlavia a vzájomne sa priťahujeme," mrmlala som mu pomedzi bozky a vzdychla, keď sa omylom nebezpečnou časťou svojho tela dotkol môjho rozkroku.

,,Ale ja ťa stratiť nechcem!" Odtiahol som sa úplne. Skoro som sa znova prestal ovládať. Síce má pravdu, no nikdy sa to nestane. Nebudem nič riskovať. Nechcem o ňu prísť. ,,Mali by sme sa vrátiť!" Postavil som sa a podal jej ruku.

V mojom vnútri akoby niečo umrelo. Ale iba som sa usmiala a ruku prijala. ,,Máš pravdu. Mali." Nechala som sa postaviť. Nedala som na sebe nič poznať. Akoby sa nič nestalo. Usmievala som sa naďalej.

Cítil som, že je sklamaná. ,,Prepáč!" To bolo jediné, čo som jej mohol povedať. Naozaj som nechcel riskovať, že o ňu prídem. Už len keď si spomeniem na tom, že by som bol bez nej sa mi nechce žiť.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Som v poriadku. Ale som už celkom unavená," stále sme sa držali za ruky. Možno to tak proste má byť. Možno nikdy nebudem mať dieťa, ktorému budem môcť spievať tú pieseň.

Videl som, že je smutná i keď to nedávala najavo. Bol som s toho sklamaný. Nemôžem ju urobiť šťastnou, ako bude chcieť. Toto ma najviac mrzelo, no nemohol som nič spraviť. Nechcel som o ňu prísť. Nebudem nič riskovať.

,,Mám ťa rada a nikdy sa to nezmení. Nič to nezmení," povedala som, ale pohľad presmerovala na hviezdy.

,,Aj ja ťa mám rád a nechcel by som ťa stratiť!" Zastal som a objal ju.

Zostala som trochu prekvapená, ale nakoniec som mu objatie opätovala. ,,Nestratíš ma."

,,Ani nechcem!" Objal som ju silnejšie. Chvíľu sme sa objímali, no potom sme sa vrátili do Arrinho domu. Všade bolo ticho a tma. Znova sme šli do obývačky a tam si ľahli.

Znovu som si ľahla do jeho objatia. Striaslo ma, tak som sa k nemu viac pritisla. Potom už mi bolo dobre.

Spoločne sme zaspali. Bolo mi super. Príjemné ma hriala.

Sedela som na tráve. Všetko tu bolo tak pestré. Vedľa mňa sedel Darion. Hlavu som mala položenú na jeho pleci. Cítila som sa úžasne. ,,Milujem ťa," zašepkal. Otvorila som oči. Slnko sa cez závesy predieralo ma moju tvár a celkom sa mu to aj darilo. Natiahla som sa. Až potom som si uvedomila, že som vedľa stále spiaceho Dariona, ktorého som pri mojom naťahovaní udrela lakťom nevedno kam.