Magická Liečiteľka ✔

18. Kapitola

Utekala som dlho. Ale započula som výstrel. Po chvíli som ucítila bolesť. Pozrela som na na brucho. Na šatách sa začínala tvoriť krvavá mláčka.

Všetko bolo ako malo byť. Povzdychol som si. Dúfal som, že je Nil v poriadku. Vrátil som sa naspäť k nej. No to, čo som uvidel ma zarazilo. Tí poľovníci boli znova živý. Nil postrelili. Ostal som zarazene stáť. Mágia sa prebúdzala. Cítil som temnotu. Letel som k Nil, ktorá padala na zem. Chytil som ju skôr, než spadla. ,,Nie! Nie! " kričal som. Vypustil som svoju mágiu. Zúril som. Moja mágia zabila všetko, čo bolo živé. Vrátane tých poľovníkov.

,,Nemôžeš... nemôže zabíjať. Oni... oni za to nemôžu. Ja... to ja," zakašľala som. Bolelo to. Chytala som si ranu a moje ruky boli krvavé.

,,To mi je jedno! Ublížili ti! " Slzy som mal v očiach. Nemôže! Nikdy! To nedovolím! ,,Povedz, čo mám robiť?" Dokáže sa sama vyliečiť? Chytil som jej ranu. Nevedel som, čo robiť. Bol som s toho mimo. Aj tak som nechal mágiu nech si robí, čo chce. Bolo mi to jedno.

,,Ja... nemôžem sa sama uzdraviť. Nemám... nemám silu. To bolí," sykla som keď mi ranu chytil. Nie... nechytaj mi ju. Vieš ako hrozne to pri dotyku bolí?

,,Mrzí ma to, Nil. Tiež by som mohol niečo spraviť. Odpusť! " Slzy mi začali stekať po tvári. Nemohol som ich zastaviť. Zavrel som oči a prosil, aby jej niekto pomohol. Nechcel som o ňu prísť.

Usmiala som sa aj cez bolesť a slzy mu utrela. ,,Tak mi ranu proste ošetri."

,,A ako? Nemám nič a neovládam takú mágiu ako ty, " zosmutnel som ešte viac.

,,Tak mi to ošetri ako človek. Akoby... akoby som aj ja bola človek." To bolí.

,,Nemám pri sebe nič dezinfekčné. Nemám ti to ako ošetriť, " sklonil som hlavu a utrel si slzy. Som zúfalý. Ani neviem premýšľať. Nemohol som sa na nič sústrediť.

,,Tak... niečo prines, niekam ma zanes... si predsa silný," snažila som sa usmiať, ale moc mi to nešlo.

Poslúchol som. Zobral som ju opatrne na ruky. Zasyčala od bolesti. Opatrne som vzlietol. Bola ľahká. Letel som za Arri. Hádam nám pomôže. Och, toľko vecí sa zakrátko udiali.

,,Ľúbim ťa," z úst mi stiekol po brade pramienok krvi. V ústach som mala krv.

Ponáhľal som sa. Nevnímal som nič. Musel som sa rýchlo dostať k Arri. Pristál som pred jej domom. ,,Arri, prosím pomôž mi! " zúfalo som zakričal. Arri hneď vybehla z domu. Rýchlo sa dostala domov. Nechala Nil samu v lese a ona sa vrátila. Prečo?

Zakašľala som. Začala som sa k tomu tou krvou dusiť. ,,Preboha hlavne ju neudus!" skríkla sestra.

,,Čo mám robiť? " spýtal som sa jej. Bál som sa. ,,Postrelili ju! Prosím, pomôž jej!" znova sa mi nahrnuli slzy do očí.

Naklonila ma tvárou k zemi a ja som zo seba dostala všetku krv, čo som mala v ústach. Potom šla do vnútra a pokynula nám, aby sme ju nasledovali.

Odniesol som Nil a položil ju na stôl. Bol jediný taký vysoký, aby som jej nemusel ublížiť. Arri niečo hľadala a potom niečo doniesla.

Sestra začala nosiť obväzy a dezinfekciu a iné veci, ktoré by sme mohli potrebovať.

,,Bude ju to bolieť," nebola to otázka. Videl som Nilin výraz. Musela riadne trpieť.