Magická Liečiteľka ✔

8. Kapitola

,,Ak sa chceš dostať do Vzdušného kráľovstva, tak ti pomôžem, no musíš mi sľúbiť, že mojej malej sestričke nikdy neublížiš a budeš ju navždy chrániť! " Jej hlas bol stále rovnaký. Presne taký som si pamätal. Už pri pristátí som vedel, že tu Nil nie je, no aj tak som potreboval Arrinu pomoc. Bez nej by som sa tam nedostal. ,,Spravím s teba jedného zo Vzdušného kráľovstvá. No čo bude ďalej, tak to je na tebe. Nilie ťa má rada. Cítila som to z nej. " Nechápavo som na ňu pozeral. Ako to všetko môže vedieť? Neskôr ma zaviedla k portálu, o ktorom som nevedel. ,,Prejdi ním, no moje kúzlo nevydrží dlho, keď pri tebe nebudem!" Pozrel som jej do očí. ,,Koľko času mám? " spýtal som sa, no neodpovedala mi. ,,Pomôžeš jej!" strčila do mňa. Prešiel som cez portál a ocitol sa vo Vzdušnom kráľovstve.

Počula som rozruch. Ale bolo mi to jedno. Zajtra mala byť hostina a pozajtra svadba. Och sestrička. Keby si vedela ako hlboko som klesla. Som vo väzení vo vlastnom zámku a ešte k tomu som zamilovaná do chlapca z Podsvetia, ktorý ma zradil a ktorého by som mala nenávidieť. Čo len budem robiť?

Kráčal som zvláštnymi ulicami. Všetko tu bolo akési zvláštne. Už som začínal chápať, prečo sa Nil tak správala. Veru, majú to tu iné. Kráčal som smerom k zámku. Naozaj to tu bolo nádherné, presne ako Nil. Mal som krídla ako oni. Biele vlasy a zvláštne modré oči. Arri ma perfektne zamaskovala, no môj pach nie. Možno ma objavia skôr, než sa dostanem do hradu. No aj tak mi to bolo jedno. Som dosť silný.

Nudila som sa. Už som ani nevládala plakať. Iba som sa pozerala cez zamrežované okno von. V tom som uvidela muža. Tohto som tu ešte nikdy nevidela. Je taký zvláštny. Je naozaj celkom desivý. Ale ja sa ho nebojím. Možno to je Darion! Ale ten by po mňa neprišiel. Predsa len, on je ten čo ma zradil.

Každý ma sledoval, no pokračoval som ďalej. Zdalo sa mi, že Arrine kúzlo slábne. Začal som utekať. Nemohol som letieť. Arri mi síce nepovedala o tom nič, no mal som tušenie, že keď vzlietnem, tak sa zmením do svojej pravej podoby. Niečo ma hnalo vpred. Akoby niečo vo mne vedelo, kde je Nil. Vbehol som do paláca. Bolo mi všetko jedno. Nemal som dosť času. Každým zdržaním Arrina mágia mizla. Nemohla ma dlhšie schovávať. ,,Je tu špeh s Podsvetia! " niekto zakričal. Vtedy som sa zmenil do svojej pravej podoby. ,,To nie je špeh! To je..." zmĺkol. Zavrel som mu hubu svojou mágiou.

Špeh z Podsvetia? Prečo by tu bol? Počkaj. To nie je špeh. To je Darion. Prišiel ma zachrániť! Je tu! ,,Dario! Pomôž mi!" skríkla som a udrela do dverí. ,,Som tu!" kričala som a udierala do dverí tak silno, že mi po rukách tiekla krv. Ale teraz mi to bolo jedno. Moja láska si po mňa prišla.

Počul som jej hlas. Bežal som ďalej. Musel som ju odtiaľto dostať. ,,Výdrž, Nil!" zakričal som. Za mnou bežali stráže. Bol som od nich rýchlejší, no bojovať som s nimi nechcel. Nechcel som ubližovať. Už smrti bolo dosť. ,,Nil! " skríkol som znovu.

,,Darion!" Posledný krát som udrela do dverí. Nemôžem tu iba tak nečinne stáť. Musím niečo urobiť. Sám to nezvládne. ,,Sústreď sa, Nilie! Sústreď sa!" zašepkala som a položila dlane na dvere. Tie sa rozleteli pod nátlakom vetra. Neviem ako som to dokázala, ale už sa to raz stalo. Vtedy keď som sa kúpala v potoku. ,,Darion!" skríkla som naňho keď som ho uvidela. Teraz sa ho nemienim vzdať.

,,Nil! " pribehol som k nej. Za mnou dobehli aj ostatní. Nevedel som, čo teraz. Dostať sa sem nebolo také náročné, no čo teraz? ,,Musíme sa odtiaľto dostať!" povedal som, no strácal som nádej. Už som si začínal predstavovať, ako ma chytia a zavrú niekde. Bál som sa, čo so mnou ďalej bude.

Zatvorila som oči. Všetkých od nás odhodil vietor. ,,Darion, ja ťa milujem. Už nikdy ťa nenechám odísť. Zradil si ma, ale ja som ti odpustila. Nikdy sa ťa nevzdám," zaplakala som. Chytila som ho za ruku a viedla preč. Neviem ako to ale vietor od nás každého odhodil. Bola som šťastná.

Nechápal som, čo sa to stalo. ,,Nezradil som ťa. Počul som kroky a šiel som sa pozrieť, kto to je. Bol to môj otec a nejako sa im podarilo ma zajať. Nevedel som, čo sa stalo. Len som sa zobudil v Podsvetí." Sklamane som to povedal. Tak toto jej povedali? Ťahala ma za sebou. Nechal som ju. Pozná to tu lepšie než ja. ,,Tiež ťa milujem, Nil, preto som ťa začal hľadať. Chcel som byť s tebou... Chcem byť s tebou!"

,,Mne povedali, že si ma zradil. Že si to s nimi celé naplánoval, lebo som ti liezla na nervy. Vraj ma nenávidíš. Ale ja verím tebe. Nie im. Pretože ťa milujem. A budem za teba bojovať do posledného dychu," povedala som a viedla ho po chodbe ktorá vedie k labyrintu. Iba ja a  kráľ vieme cestu. Na konci je ďalší portál. Tam máme namierené

,,Som rád, že si im nenaletela. Milujem ťa od prvej chvíle, čo som ťa videl. Chcel som ti pomáhať a chcel som stáť stále po tvojom boku." Bol som rád, že to čo som k nej cítil, nebolo zbytočné. Cítila to aj ona. Dúfal som, že nás odtiaľto dostane, no čo potom? Budeme sa stále schovávať? Oboch nás budú prenasledovať. Mňa kvôli tomu, že som posledný vládca Podsvetia a ju preto, že znova ušla. Už mám toho dosť. ,,Nil!" zakričal som na ňu a zastavil ju. ,,Nemôžeme celý život len utekať alebo sa len schovávať!"

,,Ale.. nemôžem nechať, aby nás rozdelili. To nedopustím!" v očiach som mala slzy, ale musela som ich zadržať. Teraz nie je čas plakať. Musíme konať. ,,Ja tiež nechcem utekať, ale máme snáď na výber?" na konci vety mi zlyhal hlas.

,,Zaveď má za tvojim otcom. Skoncujeme zo všetkým," povedal som na moje prekvapenie pokojným hlasom. Mal som plán. Oni ešte nevedeli, že som vládca Podsvetia, no čo sa stane, keď zmeníme situáciu? Čo keby som im navrhol mier? Odjakživa boli nepriatelia, no možno to vyznie ako vydieranie, no možno by to šlo. ,,Povieme tvojmu otcovi, že Podsvetie chce s nimi mier, no za to si vypýtam teba," usmial som sa.

Zostala som prekvapená. ,,Ale.. Ja nechcem ísť do Podsvetia," zašepkala som vyľakane. Plán to bol dobrý, ale ja nechcem ísť do Podsvetia. Nechcem byť kráľovnou. Veď kvôli tomu som ušla. Nechcem žiť v Podsvetí. Síce budem s ním, ale čo bude niekto ako ja robiť v Podsvetí?

,,Nebudeme tam, len im navrhneme toto a spolu zmizneme do sveta." Dúfal som, že to pochopí. Zatiaľ nikto nič netuší, čo sa stalo v Podsvetí, takže to využijem vo svoj prospech a prospech Nil.

,,Dobre. Ale ak to nevyjde musíš odísť. Inak ti môžu ublížiť." Pozrela som sa naňho so slzami v očiach, ktoré som mala na krajíčku. Objala som ho. Chcela som sa rozplakať, ale vedela som, že nemôžem. Boj ešte neskončil. Práve naopak. Ešte len sme začali. Chytila som jeho ruku a viedla ho za otcom. Buď to zvládneme, lebo padneme.

,,Neboj sa o mňa. Viem niečo, čo ešte nikto tu ani netuší!" potichu som dodal. Som vládca Podsvetia a keď toho odmietnu, tak vedia, čo by hrozilo. Síce o tom nikto nevie, no správy sa šíria rýchlo, len som pochyboval o tom, že sa to tu dozvedeli. A od koho by sa to tak dozvedeli? Oni si tu žijú a mi tam ani nie.

Musela som byť silná. Už nie som iba obyčajná princezná. Som láska chlapca z Podsvetia. Ako dobro a zlo. Ale i tak si ho nenechám vziať. I keď viem, že to bude ťažké. Ale i tak. Život je ako prekážka. Keď si svoje šťastie vybojuješ, môžeš žiť. Ako sa vraví. Víťaz berie všetko.