Magická Liečiteľka ✔

16. Kapitola

Tuhšie som ho objala. Bol tak dokonalý. Starostlivý. Bol to môj princ, čo ma prišiel zachrániť. A ja som sa ho nehodlala vzdať.

Objatie som jej opätoval. Bola taká malá a krehká. Mal som tušenie, že sa v nej niečo skrýva. Možno je teraz slabá, no jedného dňa možno zistí, že je silnejšia než sama tušila.

Nechcelo sa mi od neho odísť. Zabudla som na hádku, zabudla som na otca a zabudla som na problémy. Boli sme iba ja a on. Iba my.

Držal som ju pevne. Nechcel som, aby to skončilo. Naozaj, už len pri pomyslení, že budem bez nej mi je ťažko. Chcem ju mať stále pri sebe. Nenechám ju na pospas.

Trochu som sa od neho odtiahla, za tričko som si ho pritiahla dolu, postavila som sa na špičky a pobozkala ho.

Bozk som prehĺbil. Chcel som viac. Chcel som ju. Nevedel som si predstaviť, čo by som robil, keby jej nebolo.

Spolupracovala som a ruky mu zhrabla do vlasov. Zamrnčala som mu do pier.

Znova ju však sklamem. Nechcel som to. Chcel som viac, no nemohol som. Možno časom bude silná a niekedy to bude možne, no teraz nie.

,,Prosím. Neprestávaj. Ešte nie. Ešte chvíľu," zamrmlala som mu do pier bez rozmyslenia. Cítila som sa úžasne.

,,Nemôžeme, Nil, " odsunul som sa a pozrel jej do očí. Bola sklamaná, no naozaj som nechcel o ňu prísť. ,,Musíme zistiť, či by to niekedy mohlo byť. Možno časom, ak získaš dostatok síl a budeš silná," povedal som zamyslene

Zobrala som ho za ruku a pritlačila k stromu. Znovu som sa mu vrhla na pery. ,,Chcem ťa iba bozkávať. Prosím. Iba bozkávať," zašepkala som mu do pier.

Uvoľnil som sa a chytil ju okolo pása. Pritiahol som si ju bližšie. Opatrne som ju zdvihol a ona si nohy omotala okolo mňa.

,,Milujem ťa. Som rada, že som ušla, pretože som ťa spoznala."

,,Aj ja teba. Tiež som rád, že som ťa spoznal." Pritiahol som si ju a bozkával ďalej.

Keď perami skĺzol na môj krk dala som hlavu na bok, aby mal lepší prístup a vzdychla som mu do ucha.

Bol som ňou omamný. Pomaly som prechádzal s pier na krk a znova k jej sladkým perám.

Zavzdychla som a viac sa telom natisla na to jeho i keď to asi ani viac nešlo. Chcela som ho. Tak veľmi. Ale vedela som, že to by neurobil. Ale toto mi zatiaľ stačilo.

Užíval som si jej dotyky. Cítil som sa skvelo. Chcel som to aj prehĺbiť, no vždy som sa zastavil. Veľmi ťažko som sa pri nej ovládal. Nechcel som jej ublížiť. Keby som bol vo svojej pravej podobe, možno by som sa ani neudržal.

Snažila som sa dýchať ako mi to len jeho pery dovolili. Cítila som sa ako v raji. Jeho pery boli ako droga, ale jeho telo... zakázané ovocie, ktoré som tak veľmi chcela okúsiť.

,,Mali by sme sa vrátiť!" musel som to prerušiť. Bál som sa, že to zájde ďalej. Nemohol som to dopustiť.

,,Ja sa nechcem vrátiť," pozrela som sa mu do očí. V mojich očiach bola túžba a moje pery boli lesklé od slín. Prešla som si po nich jazykom.

,,Chápem ťa, no mali by sme začať hľadať niekoho ako nástupcov na miesto nás! " Snažil som sa zmeniť tému. Hádam to pochopí, no aj tak bude sklamaná.