Magická Liečiteľka ✔

13. Kapitola

Zrazu do izby prišla Arri. Možno nás počula. Možno sme ju zobudili. Ostatní ešte spali. ,,Dobré ráno, Arri! "povedal som. Bola ešte rozospatá. ,,Arri? Je možné, že ti niekto môže dať zlé sny?" spýtal som sa jej.

,,Áno. Ale to môže iba ten, kto má schopnosť ovládať sny," zazívala. ,,Dobré ráno," iba mi zakývala a šla do kuchyne.

,,Nepoznáš niekoho takého? " spýtal som sa. Nil hneď spozornela. Postavil som sa od nej a šiel za Arri. Chcel som vedieť viac.

Vlastne som takého poznala. Bol to ten idiot, za ktorého som sa mala vydať. Možné je, že sa mi chcel pomstiť. Kto vie.

,,Kto by nás chcel rozdeliť?" uvažoval som. Začal som Arri pomáhať s raňajkami. Stále bola ospalá.

Postavila som sa. Potom som si ale znovu sadla. Prečo by to robil? To sa až tak chcel stať kráľom, že so mnou chcel mať svadbu? To je zvláštne. Ale čo ak to je úplne niekto iný?

,,Nad čím premýšľaš, Nil?" spýtal som sa jej. Vyzerala, že by možno vedela, kto to robí. Žeby to bol niekto z ich kráľovstva? Je to dosť možné, inak by sa asi takto netvárila. A možno je to len niekto z Podsvetia. Keď som odišiel, tak sa tam veľa toho zmenilo. Mal by som začať zo skúmaním. Musíme toto všetko ukončiť!

,,Ale. Iba nad hlúposťami." Čo ak to on neurobil a ja ho obviňujem za niečo za čo ani nemôže? Nemôžem ho iba tak obviniť. Potrebujem mať dôkaz. Ale ten iba tak nezískam. Musela by som sa pozrieť za ním. Sledovať ho. Ibaže ak by ma našiel, nedokázala by som sa ubrániť. Čo len urobím?

,,Nil, vidím, že ťa niečo trápi. Prosím, povedz mi pravdu. Chcem ti pomôcť. Nie som tvoj nepriateľ. Môžeš mi veriť a ty to vieš!" pristúpil som k nej a objal ju. Chcel som, aby mi to povedala. Arri stále chystala raňajky a o chvíľu sem prišli aj jej deti. Vôňa raňajok sa rozprestrela po celom dome a ich zobudila. Počul som, ako Nil zaškvrkalo v bruchu. Dokonca aj mne. Usmial som sa.

,,Teraz to je jedno. Vieš... toto si musím vyriešiť sama. Verím ti, ale nebudem ťa tým zatiaľ zaťažovať. Mali by sme ísť jesť. Som hladná. A ty tiež," zasmiala som sa.

,,Dobre, no ja ti chcem pomôcť. Prosím, nechaj ma, nech ti pomôžem! Spolu to zvládneme!" Nechcel som riskovať tým, že by sa jej niečo stalo. Bál som sa o ňu a ona to veľmi dobre vedela. Nechcel som, aby sa jej niečo stalo. Chcel som ju len chrániť a to aj urobím. Síce nevie o niektorých mojich schopnostiach, no možno sa to niekedy dozvie. Ak bude treba, tak použijem kúzlo, aby mi povedala, čo sa deje. Nenechám ju samu na to!

,,Ja viem. Ale toto nie je nebezpečné. Je to iba taká somarina." Je to brutálne nebezpečné! Ak ma nájdu môžu ma aj zabiť! Kto vie čoho je ten schopný. Možno ma donúti sa zaňho vydať. To by bola tá horšia možnosť. Ale nechcela som ho do toho zaťažovať. Toto je môj boj.

,,Prosím ťa! Povedz mi pravdu, alebo mi neveríš?" Zostal som na ňu pozerať. Môj pohľad bol neutrálny. Začínal som mať obavy, že na niečo prišla a bojí sa mi to povedať. Možno to tak aj naozaj bolo. Prečo mi len neverí? Prežili sme toho dosť a vie, že jej chcem pomôcť, tak prečo? ,,Ak mi neveríš, tak povedz!" Povedal som svoju myšlienku nahlas. Vôbec som si neuvedomil, že môj hlas už neznel milo.

Prekvapene som sa naňho pozrela. ,,Veď ja ti verím. Proste ťa do toho nechcem zaťahovať. Je to môj boj. Musím byť už konečne silná. Musím sa chovať ako dospelá. Nebudeš ma predsa ochraňovať naveky!" poslednú vetu som zakričala. Až potom som si uvedomila, čo všetko som povedala a akým hnusným tónom. Hneval ma. Všetko musel mať pod kontrolou. Nemohla som mať žiadne tajomstvo. Toto predsa nie je jeho vec!

,,Nil, chcem ti pomôcť a ochrániť ťa! Dobre vieš, že sama to nezvládneš! Ok chápem ťa, no naozaj ťa chcem len ochrániť," povzdychol som si. ,,Nechám ťa samu. Musím niečo zariadiť!" Keď chce mať tajomstvá nech ma, no tak ich budem mať aj ja. Musím znova ísť do Podsvetia. Povedal som, že tam budem chodiť častejšie, pokiaľ nenájdem nástupcu. Aspoň si Nil v hlave ujasní všetko, čo sa teraz stalo. ,,Idem ja, tak ahojte!" zakričal som a vyšiel von. Najem sa v Podsvetí! Nemal som náladu tu ostávať. Nechcel som sa s ňou hádať. Neudržal by som sa a mohol by som jej ublížiť a to som nechcel.

,,Tak čaute!" skríkla som, premenila sa a prešla vytvoreným portálom. Ja som jedna z mala, čo ho dokáže vytvoriť. Objavila som sa v jeho kráľovstve. To som moc nevychytala. Skryla som sa. Práve prichádzal. Až potom som si uvedomila, že som v trónnej sále. Nesmie ma zbadať. Veď som si povedala, že musím o ňom zistiť viac.

Kráčal som po schodoch do paláca. Dúfal som, že je všetko rovnaké. Rozmýšľal som nad Nilinmi slovami. Žeby ma mala už po krk? Stále jej len rozkazujem. Mal by som jej dať viac voľnosti. Dúfam, že je v poriadku a už sa upokojila. ,,Vítam ťa!" skríkol generál. ,,Zmenilo sa tu niečo za ten čas, čo som tu nebol?" spýtal som sa. Poobzeral som sa okolo seba. Všetko vyzeralo normálne. Cítil som sa silnejší. Ani som sa tomu nečudoval, keďže moja sila pochádza odtiaľto. Začali sme náš rozhovor.

Sledovala som ho skoro celý den. Nič neobyčajné som si nevšimla a nič som sa nedozvedela. Ach. Takto nič nezistím. Predsa nebude iba tak vravieť o svojej moci. Otvorila som oči. Započula som nejaké kroky. ,,Necítim ju. Nie je tam. Kde je!" skríkol a udrel do trónu. Zadunelo to. ,,Mali by ste zmeniť sny. Tieto už sú hrozne nápadné pane," uklonil sa asi generál. ,,V žiadnom prípade! Ak ju presvedčím, že jej chce ublížiť a pohádajú sa, on to nevydrží. Ja ju zachránim a ona bude nútená sa za mňa za záchranu vydať!" skríkol a zasmial sa. Zhíkla som. Obaja sa otočili mojim smerom. Zostala som ako omráčená. Nemohla som sa ani pohnúť. Generál ma vytiahol a hodil na zem. Kráľ sa postavil. Pozrela som sa mu do tmavých fialových očí. Ja som ich mala svetlé. ,,Pozrime sa. Rybka sa sama chytila do siete. Zatvorte ju do väzenia." Generál ma zobral a šli sme do podzemia. Otvoril tmavú celu a hodil ma na zem. ,,Darion," šepla som keď generál s jediným zdrojom svetla, čo tu bol odišiel. ,,Je tu tma."

Po dlhom rozhovore, som začal mať divný pocit. Pocit, že niečo nie je v poriadku. Nil! ,,Musím už ísť, no prídem zas nabudúce a doriešime všetko!" Generál ma odprevadil. Zmizol som v portáli a objavil sa vedľa Arrinho domu. Vošiel som do domu. ,,Kde je Nil?" spýtal som sa. Takže to nebol pocit. Nebola tu. Arri začala hovoriť. ,,Keď si odišiel, odišla aj ona." ,,Kam šla?" Arri pokrútila hlavou. ,,Viem, že šla portálom!" Zakričala na mňa. Vytvoril som portál a šiel do Vzdušného kráľovstva. Hľadal som ju tam, no nebola tam. ,,Nil, kde si?" Cítil som sa vinný. Mohol som za to ja. Pokazil som to a ona teraz možno je v nebezpečenstve!

Sedela som na studenej zemi. Nemala som žiadnu moc, vďaka ktorej by som mohla urobiť svetlo. Moje oči si pomaly zvykli na tmu. Veľa som nevidela, ale niečo predsa len áno. ,,Pustite ma von!" skríkla som a pribehla ku mrežiam. Nikto nič. Nikto tu nebol. Bola som tu úplne sama. ,,Ach Darion. Keby som ťa počúvala. Už nikdy nebudem riskovať. Prosím, pomôž mi." Sadla som si na zem a rozplakala sa. Toto som predsa nechcela.

Zdalo sa mi, akoby som ju počul. ,,Och, Nil, tiež by som ťa ochránil!" Letel som k portálu. Keďže nebola v tomto svete. Rozmýšľal som, čo budem ďalej robiť. Kde ju mám hľadať? Prečo aspoň sestre nepovedala, kam ide? Prečo som ja hlupák šiel práve do Podsvetia? Och! Znova som to pokašľal. Kráľ teraz zistil, že som svoj sľub nedodržal. Zúril. Ani sa mu nečudujem. Mal som ju chrániť.

,,Chcela by som, aby si tu bol so mnou," zašepkala som. Prečo som iba tak vstúpila sem? Keby som mu všetko povedala toto by sa nemohlo stať. On by to nedovolil. ,,Darion prepáč. Som hlúpa. Prosím, zachráň ma." Vedľa mňa sa zrazu objavilo biele svetlo. Čože?

Vletel som do portálu, no neobjavil som sa pri Arrinej chalúpke. ,,Kde to sakra som?" spýtal som sa. Bolo to tu čudné. Všade bola tma, no keď som si zvykol uvidel som ju. ,,Nil?" spýtal som sa. Čo tu robí? Kde to vôbec som? Bol som s toho zmätený!