Byť človekom, ktorý vytŕča z davu je výnimočné, ale nie vždy prospešné. Spoznal som veľa ľudí, mám primeraný počet sledovateľov na sociálnej sieti a žijem si svoj zdanlivo obyčajný život. Ako správny slušňák som bol na základnej škole šikanovaný, ale na strednej som patril práve medzi tých, ktorí sa snažili zlepšovať deň ostatným. Možno práve táto skúsenosť ma posilnila a otvorila vo mne nejakú vrodenú silu, o ktorej som nevedel.
Táram nezmysly a ty to dobre vieš. Takýto príbeh je skoro na každom pulte kníhkupectiev a koho by zaujímali takéto výplody pubertálneho chlapca? Odpoveď nechám na vašom uvážení. Pre vás však v tejto chvíli (okrem vlastnej odpovede na moju otázku) bude dôležitý jeden fakt, alebo skôr by som to nazval dar, prekliatie, či zmysel života? Prišiel som na to hneď po prenádhernej dovolenke v slnečných Spojených arabských emirátoch, kde som sa snažil svojim spôsobom zabudnúť na sklamanie z dievčat a koniec strednej školy.
Už počas posledných dní v destinácii som však nevedel odtrhnúť svoju myseľ od najlepšej kamarátky Sofie, s ktorou som si intenzívne písal o nej a jej priateľovi. Ak ti to napadlo, tak nie, nechystali sme spoločné orgie, či divokejšiu párty. V skutočnosti som sa snažil zistiť, či som v poriadku. Milujem ženy a takto to stále bude, ale mal som pocit, že neovládam svoju myseľ a predstavujem si neuskutočniteľné vízie. Dievčatá ma obdivujú, ale žiadna sa nechcela so mnou dať do vzťahu, až kým neprišiel ten deň, keď som to konečne zistil...
____ ____ ____
Niekoľko hodín po mojom príchode domov som sa rozhodol, že začnem odznova a preto sme vyšli so Sofiou do baru s výstižným menom „Single Green". Som singel a snažím sa žiť zeleno, prečo to nevyskúšať. Hneď ako som vošiel dnu a započul som hudbu, rozbúchalo sa mi srdce a chcel som ísť tancovať, vybiť baterky. Vtedy prišla ku mne. Neznáme, no nádherné dievča v mojom veku. Bola prekrásna. Modrooká brunetka v mentolových šatách. Priblížili sme sa k sebe a nechali sme sa unášať latino piesňami. Moje ruky padli na jej driek a ona tie svoje omotala okolo krku. Každým pohybom som cítil tú vášeň, ale aj nadržanie, keďže sa chlapec dole hlásil ako o život.
„Nechcela by si sa prejsť?" pošepol som jej.
„Veľmi rada," odvetila s pozdvihnutým obočím.
Vtedy som sa cítil ako muž, ktorý nebude na druhej koľaji a nevyšiel z cviku. Prišli sme do parku a sadli sme si na lavičku, za ktorou stála storočná smutná vŕba. Voňala úžasne. Stretol sa nám pohľad a vtedy sme obaja vedeli, ako to bude pokračovať ďalej. Cítil som jej dych a hladké pery, no v tom som začul vrzgot a..a..bum....
YOU ARE READING
Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA
FantasyÚprimná spoveď zakladateľa Armády času, ktorý sa po strednej škole dozvedel, že trpí unikátnou dedičnou chorobou postihujúcou jeho MYSEĽ, vďaka ktorej dokáže CESTOVAŤ časom. Láska mu však nebola nikdy dopriata. Nájde kvôli rodinnému prekliatiu svoju...
