Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

KONIEC KAPITOLY 8

„To má za to, že je to štetka, čo skáče po každom," vyšlo z Mires.

Vrelo to vo mne ako nikdy predtým. Avšak nedokázal som nič spraviť. Všetko som dusil v sebe a to proti svojej vôli. May podišla k nemu a začala s ním diskutovať o tom, ako dlho ostanem paralyzovaný. Vždy som sa vyznačoval svojou šikovnosťou v naslúchaní. Oni o tom však nevedeli. Rozprávali sa o tom, že by to malo držať niekoľko hodín. May bolo vystrašená, že ich svojou silou dokážem prevalcovať. Andrew ju však upokojil, že také množstvo esencie musí držať dlho. Vtedy buchla dverami na skrini a prepočul som niekoľko viet. Následne však sotila Andrewa a prikázala mu aby išiel do Halifaxu. On na ňu jačal, ale premiestnil sa. Ostal som v izbe s ňou úplne sám.

Dusil som v sebe všetku zlosť a cítil som ako mi pumpuje srdce a krv v žilách. Paralýza elektrinou už prešla, ale ja som sa ešte stále krčil v rovnakej polohe. Mires do mňa hučala a vylievala si srdce. Kto ju má poslúchať. Mám pocit, že som na návšteve pri nejakej staršej osoby, čo nikoho nevidela niekoľko dní. Pravdupovediac nerozprávala celý čas z cesty. Privrel som oči.

Prebudilo ma strašné chrápanie. Nebol som to však ja, ale bál som sa, čo sa deje. Otvoril som teda oči a neuveríte, kde som bol. Som v cele a prebudil ma Andrew, ktorý zmenil svoju polohu a tentokrát bol opretý o druhý roh pohovky. Otupený som sedel na zemi a rozmýšľal som, čo sa stalo. Obzrel som sa okolo a schmatol som fľašu, z ktorej som pred malou chvíľou pil.

„Dojčenská voda je určené pre urýchlenie a podporu metamorfózy vášho dieťaťa. Pripomíname, že dávkovanie je iba jedna čajová lyžička denne. Vedľajšie účinky: dychtivosť, bolesť pri srdci, realistické halucinácie, strata pamäte a schopností. V krajných prípadoch smrť či premena na neživý predmet. Pri výskyte nespomenutých príznakov, prosím, kontaktujte zastupiteľstvo," dočítal som to s udiveným výrazom.

Udivený, ale poplašený zároveň. No lepšie by som to asi nevyjadril. Pozeral som na tú etiketu ako teľa na nové vráta a uvedomil som si, že to musel a byť nejaké halucinácia. Keď som nazbieral dostatok síl na to, aby som vstal, namieril som to rovno k Andrewovi a bude to znieť paranoidne, ale dal som mu na nohy a ruky zámok prikovania. Sú to nejaké špeciálne vecičky, čo Stefan priniesol z ciest a ja som sa proste musel poistiť.

„Možno mi tá halucinácia ukázala budúcnosť?" pomysel som si.

Bol som neskutočne malátny a nevedel som, čo so sebou. Začal som prehľadávať všetky zásuvky s medicínami. Našiel som injekcie. Bolo ich strašne veľa. Adrenalínové, magnéziové... Schmatol som z každej po jednej a pichol som si ich do žily. Nebolo to ťažké, keďže aj na to máme špeciálny prístroj. Bolesť som necítil a účinky prišli do niekoľkých sekúnd. Cítil som sa skvelo a vedel som, že teraz ma už nič nezastaví.

Rozbehol som sa ku dverám smerom von. Myslel som pri tom na pracovňu a v tej chvíli som stál rovno pred dverami.

„Preniesol som sa," potichu som zašepkal sám pre seba, keďže som cítil neskutočný zápach Ranimáka.

Vyskočil som asi pol metra nad zem a vykopol som dvere. Stefan, Debbie a Emori bojovali proti May Mires a dvom neznámym zberačom.

„Takže halucinácia mala v niečom pravdu," pomyslel som si.

Ostali prekvapení a na chvíľu to vyzeralo, že sa zastavili. Ďalší Ranimáci pricestovali a snažili sa vrhnúť na mňa, no v tej chvíli som pretočil zápästím. Presne viete, čo sa stalo, však?

Veľký záblesk svetla a zastavili sa, ale teraz naozaj. Viem to ovládať. Rozmýšľal som, čo spravím. Pozrel som sa na tú špinavú ikonu zastupiteľstva. Zradila našu krv. Viem, čoho je schopná táto skazená osoba. Urobil som niekoľko krokov a snažil som sa pravidelne dýchať. Stál som rovno pri nej a chcel som ju zabiť. Nespravil som to. Nasadil som jej zámok prikovania, ktorý som si zobral ako svoju ďalšiu poistku.

Objal som Emoriho, Debbie a Stefana, ktorí boli spomalení v čase. Netuším prečo som to urobil, ale vytrhlo ich to z pôsobenia mojej sily. Debbie sa mi vrhla do náručia a vyhŕkli sa jej slzy.

„Nie je čas na nežnosti," vyhlásil Stefan a namieril prstom na May Mires.

„Prišiel čas na to, aby sme ju zabili.." pokračoval.

„Počkaj!" nenechal ho dopovedať Emori.

„Chcem vedieť, čo sa v skutočnosti stalo na zastupiteľstve počas mojej stáže," suverénne vyhlásil.

Pretočil som teda zápästím tam a späť. Mrcha začala rozprávať.