Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

POKRAČOVANIE KAPITOLY 10

Hmla sa zdvihla a silný vietor ňou krúžil okolo nás. Boli sme ako v tubuse. Vibrujúci prívesok vypľúval modro-ružové plamene, ktoré postupne prechádzali okolo nášho tela a akýmsi spôsobom sa nás snažili obviazať. Vôbec nás nepálili, práve naopak. Boli neskutočné studené. Necítil som si prsty na nohách. Žiarili sme. Tyrkysová farba zaplnila celý priestor tubusu a spájala sa so zvyškom plameňov.

„Kedy to skončí?" opýtala sa ma Lesley.

„Nemám poňatia. Lesley, bude to dobré," ubezpečil som ju.

Vo víre vetra sa naše hlasy ešte niekoľko sekúnd ozývali a v tom som začul silné škrípanie. Hneď po ňom som dostal ranu do ruky a spadol som na zem. Lesley skončila rovnako. Bola tam. Moja mama, Marie Claire. V ruke držala druhý prívesok, ktorý sa s tým mojím spojil.

„Deti moje, vaša láska je spečatená," povedala s ľahkosťou.

„Poďte ku mne," pokračovala a my sme sa opäť chytili oboma rukami.

Retiazkou nám omotala ruky a prehlásila, že jej zverenou mocou potvrdzuje spojenie rodov a zažehnanie dedičnej choroby. Mal som pocit, že som na vlastnej svadbe. Následne si spojený Leviositatem zavesila na krk a zo svojho veľkého bieleho kabátu si niečo vybrala.

Keď otvorila svoju dlaň boli to hodinky pripomínajúce stopky. Ich farba bola jasno modrá s jemným pásikom ružovej. Vyzeralo to ako plamienky. Z oboch strán tam boli dve tlačidlá. Na vrchnej časti bol priestor na zavesenie.

„Viete, že som strážkyňa brán a nebudem pri vašich rozhodnutiach. Toto sú hodinky, ktoré dajú čas vašej mysli," vysvetlila.

„Mami, ale ja viem zastaviť čas. Môžem premýšľať koľko chcem," vyšlo zo mňa.

„Možno ovládaš čas ako taký, ale tvoja myseľ má svoj čas a ako si to už zažil na vlastnej koži, dokázala robiť riadne divy. Tieto hodinky dajú čas vašej mysli počas toho, keď ju vystavíte otázkam, ktoré nedokážete zodpovedať v danom čase. Je to zložité na pochopenie," pokračovala.

„Rozumieme tomu," dvojhlasne sme odpovedali.

„Vašim spojením dokážete vrátiť späť život, ale upozorňujem vás. Ľudia spolčení s Ranimákmi nemajú šancu. Práve oni sú už vymazaní zo sveta a vy sa môžete bez obáv pohybovať všade, kde chcete," dopovedala.

Chcel som sa poradiť s ostatnými, ale hneď po tom ako opadla hmla a vietor, naši priatelia ostali zmrazení.

„Čo sa s nimi stalo?" opýtal som sa vyplašene.

„Neboj sa. Tento moment je váš a tebe sa iba zdá, že sú zmrazení. Ak si vyberiete koho chcete oživiť, celý čas sa rozbehne," odpovedala mama.

S Lesley sme sa na ňu pozreli a pošepkali sme jej všetky mená. Ona sa iba usmiala a oboch nás pobozkala na čelo.

„Držte sa deti," dopovedala a zodvihla obe ruky.

Mávla nimi raz hore a raz dole. Pred nami stála Emily, Hil, Buck a Gabs.

Keď sme ich uvideli všetkých uvideli, tak sme plakali od radosti. Rodiny sa vrátili k sebe. Milenci sú opäť spojení a ja mám všetko po čom som túžil.

S Lesley sme sa držali za ruky. Nechali sme naše rodiny teraz na pokoji. Stali sa neuveriteľné veci a nám bolo jasné, že toľko nových skutočností naša myseľ nedokáže spracovať naraz. Pozrel som sa na ňu a vášnivo som ju pobozkal.

„Každou sekundou ťa milujem viac a viac slečna Sandersová," zašepkal som jej do ucha.

Lesley sa začervenala a naše pery sa opäť spojili. Chceli sme všetko prežiť a mať skvelé spomienky.

Schmatli sme hodinky a spoločne sme stlačili obe tlačidlá naraz. Bol to moment uvoľnenia. Čas sa nezastavil, ale v našej mysli sme mali čas na vstrebanie všetkého.

Pochopil som, že mám späť svoju sestričku a otca. Dokonca som sa rozprával so svojou mamkou. Dokonca už nie som smoliar v láske, veď vedľa mňa stojí moja vyvolená.

„Aaaach," spokojne som si povzdychol.

Mal som čas rozmýšľať. Emori a Emily sú spolu. Slzy im stekali ako veľký potok. Nemožné sa stalo skutočnosťou a Emčo ju má späť. Ich spojenie sprevádzala podobná žiara ako pri mne a Lesley. Dostali dar od Marie Claire. Viem, že sa nedozviem čo to je, ale vidieť ich dvoch je sen všetkých snov. Dialo sa toho naozaj veľa a ja som vám tu schopný napísať iba niekoľko vecí, keďže aj ja som len človek a zabúdam. 

Normálne by som si to nevšimol, ale teta Hil si nejako padla do oka s Andrewom. Všetci sa objímali a usmievali sa od ucha k uchu. Základy novej generácie sme postavili na skale a to znamená iba jednu vec. Túto rodinu nezničí už nič. 

Neviem, čo prežívala v tomto momente Lesley, ale vypli sme stopky v rovnaký čas. Skočili sme k ostatným a pridali sme sa do kruhu. Všetci tam hrdo stáli. Vedeli sme, že je čas. 

Čas vrátiť sa domov. Všetci spolu, ako jedna veľká rodina.