Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

POKRAČOVANIE KAPITOLY 9

Rozbehli sme sa teda do tréningovej miestnosti. Chceli sme si zobrať čo najviac výbavy. Vedeli sme, že napriek voľnosti nás čaká boj. Boj proti strážcom Lesley. Viete si predstaviť, čo to tam musí byť, keď ju nedokážeme vystopovať? Máme výhodu, že o ich smrti ešte nikto nevie, takže si budú myslieť, že majú ešte pre koho bojovať. Emori si zobral niekoľko kovaní a lano, od ktorého sa odrážal každý lúč svetla. Nikdy predtým so ho nevidel, ale teraz nie je čas na zbytočné otázky. Debbie si pripevnila na svoje čižmy medené hroty a zakryla ich lepenkovou páskou. Ja som si vzal to, čo mi pridelili. Jednu malú fľaštičku roztoku proti rybám.

„Idem po Andrewa," vyhlásil Stefan a založil si niekoľko bombových guličiek do vrecka kabátu.

Vychádzal po schodoch, ktoré hýrili farbami dúhy. Takýmto spôsobom sa snaží celé Sídlo vysporiadať s nadchádzajúcimi udalosťami. Každý z nás ma v sebe rôzne pocity a to je dôvodom tejto anomálie, ktorú spôsobuje schodisko.

„Dnes sa všetko zmení, však?" opýtal som sa váhavo.

„Bude to najväčšia výzva, akú sme zažili. Si skvelý bojovník," odpovedal Emori.

„Mal som predsa toho najlepšieho učiteľa, no nie?" hrdo som zahlásil.

Debbie si došnurovala topánky a objala nás oboch naraz. Šepla nám do ucha, že musíme spraviť všetko, čo je v našich silách.

„Bude to ťažké a počítajte s tým, že to nemusíme prežiť," dopovedala.

V tú chvíľu schádzal dole schodmi Andrew so Stefanom. Obaja sa smiali. Museli si predtým rozprávať vtipy, alebo čo. Keď prišli k nám, Emori mu odrazil z nohy kovanie a obaja sa obliekli. Postarší páni nám ukázali, že sú rýchlejší než my. Darmo, vek je iba číslo. V miestnosti nastalo to trápne ticho. Nikto nikomu už nič nevravel a ja som počul iba hlasné dýchanie. Túto vlnu však prerazil Stefan.

„Tak deti, máme plán. Nebudeme cestovať spolu a v žiadnom prípade v rovnakom čase. Teraz však rozprávam iba o prítomnosti. Určite vám napadlo, že sa vrátime niekoľko dni vopred a zachránime ju. To nemôžeme spraviť. Mires a Anthony sú mŕtvi a my sa musíme ponáhľať," vyhlásil Stefan.

„Ako budeme postupovať," opýtal som sa.

„Emori, Debbie a Jeremiah. Vy ste teraz tím a pôjdete v druhej vlne. Prvá vlna som ja a Andrew. My odpútame pozornosť a posnažíme sa vám vyčistiť vzduch," povedal Stefan.

„Ale.." nedopovedal som.

„Žiadne ale. Toto je plán a nerobíme žiadne zmeny," odvetil Andrew.

„Poznám tú rezidenciu a viem, kde sa skrývajú," dokončil.

Opäť to vo mne vrelo, ale verím im. V tejto situáciu musím poslúchnuť starších a skúsenejších.

„Prepáčte, možno je to nevhodná otázka, ale kam ideme? Kde sa nachádza Lesley?" spýtala sa Debbs.

„Prepáč, Debbie. Úplne sme zabudli na to, že sme ti nepovedali polohu výpravy," zahlásil Stefan.

Emori jej vysvetlil, že ju držia v rezidenčnom hrade, ktorý miestny nazývajú Castelo Scaligero. Jediný človek, ktorý tam bol, je jej osobný strážca. Preto nás zaradili do druhej vlny.

„Nie je to náhodou v mestečku Sirmione?" opýtala sa Debbs.

„Presne tak Debbie. Hor sa na sever Talianska," zakričal Andrew a uprene hľadel na Stefana.

Obaja sa nám odzdravili a rozbehli sa oproti stene s podobizňou Emily. Ich prenášanie spočíva na inom princípe. Počas behu sa trikrát otočili a pri poslednej piruete sa vo vzduchu vyparili. Ostali za nimi malé zrniečka farieb, ktoré zmizli v niekoľkých sekundách.

„Stará škola," skonštatoval s úsmevom na tvári Emori. 

Sadli sme si na lavičku pri činkách a čakali sme. Nevedel som, čo všetko dokážem, ale bol som odhodlaný bojovať. Sledovanie času ešte neovládam. Tento dar má iba Debbie a práve preto sedí medzi nami. Chytila nám spánky a v tú chvíľu sme videli, ako Stefan s Andrewom prechádzajú nejakou sálou. Podlaha bola z parkiet a všetko vyzeralo veľmi honosne. Zrkadlá po stenách a klenutý strop. Byť čínskym turistom, tak si všetko fotím. Prešli cez ňu a v tom na nich zaútočili. Odrážali jednu ranu za druhou. Keramické vázy boli porozbíjané a servis taktiež. Jedna šupa sem a druhá tam. Stefan a Andrew už boli unavení. Trvalo to už niekoľko chvíľ a vtedy použili špeciálny manéver. Jeden z nich si kľakol a ten druhý sa od neho odrazil. Zo vzduchu skočil na Ranimáka. Päsť mu pristála rovno medzi očami.

Nečakali sme to ani my a pravdepodobne ani oni. Dvaja Ranimáci využili podobné lano, ako má zbalené Emori a jedným švihom ich chytili naraz. Stefana držali najpevnejšie za krk a Andrew si vyslúžil stiahnutie pásu.

Všimli sme si však prekrížené prsty a to znamenalo iba jedno. 

Druhá vlna je pripravená nazásah.