Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

POKRAČOVANIE KAPITOLY 2

„Vieš, Jerrie, je tu jeden muž menom Jerosan," začala s veľkým povzdychom.

„Je to muž, ktorý sa v čase najväčšej slávy cestovania v čase podieľal na výcviku mladých cestovateľov a časozberačov. Vtedy sa nikto nerozdeľoval a zberači sa snažili udržiavať pásma, aby ich cestovatelia neporušili," pokračovala teta Hil.

„Počkať, takže nebol žiadny výcvik pre mysľocestovateľov?" začudovane som sa opýtal.

„Vieš, pred vyše osemdesiatymi rokmi existovali iba ľudia, ktorí dokázali cestovať časom, to znamená, že si vybrali čas a miesto, a následne tam odišli. Ľudia ako si ty. Nikto nevedel o sile mysle. Jerosan spravil chybu. Príliš veril ľuďom a oni zneužili svoje cesty na vlastné blaho a nie na to, aby pomohli napraviť svet, v ktorom žili. Vedenie ho za to potrestalo vylúčením a dokonca ho vtedy paralyzovali aby nemohol nikomu pomáhať v cestovaní. Prešlo niekoľko rokov a Jerosan sa vrátil späť ešte silnejší ako predtým. Stiahol niekoľko ľudí a vycvičil za Ranimákov, ktorí krvilačne hľadajú zberačov. Rozhodol sa pomstiť každej rodine v spolku tým, že každému novorodenému prihodil do vienka mysľocestovanie. Vedel, čo robí pretože je táto vada prakticky nekontrolovateľná a už asi ako vieš, poistil sa tým, že jediný spôsob ako to prekonať je spoznať svoju životnú lásku," dopovedala a pohladila ma po mojich kučeravých vlasoch.

Gabi sa na mňa usmiala a povedala: „Jeremy, ak sa stretneš s tou pravou, budeš právoplatným cestovateľom času. Nebude ťa obmedzovať tvoja myseľ!"

„Nepredbiehajme, už to prišlo a on nevie čoho sú schopní," s hrozeným výrazom pozrela Hil na Gabs.

„Má to niečo spoločné s Lesley? Nič ste mi o nej nepovedali," opýtal som sa so znudeným výrazom.

„Jerosan. Jeremiah Sanders," odpovie Buck, teda môj otec, ale potrpí si na to, že ho mám volať jeho krstným menom, ale mne sa to nikdy nepáčilo, takže ostanem pri ocinovi.

„Otec?"

„Ahoj Jeremy, rád ťa opäť vidím."

„Volala ti teta Hil a ty si prišiel sem, však?" opýtal som sa ho s istotou.

„Vlastne, chlapče, ja tu pracujem," odpovedal so sklonenou hlavou.

S nemým úžasom som naňho pozeral a v tej chvíli mi to došlo. Otec chodil na týždňovky do Holandska. Nezaháľal som a hneď som sa ho opýtal, prečo mi nemohol zavolať a vysvetliť mi to všetko. Odpovedal mi nasledovne:

„Chlapče, dôvod prečo som ti nevolal je ten, že som bojoval s Ranimákmi. Snažíme sa ich zajať a zistiť to, kde sa nachádza ich dedičstvo, čiže už tvoje dievča. Keď sme sa minule spojili a ty si mi povedal o tom, že si cestoval, tak neprerušil nás žiaden zlý signál. Boli blízko nás a ja som sa nedokázal brániť. Musel som to zahrať do autu. Vedel som, že sa Hilda o teba postará a privedie na správnu cestu."

„Dobre.....dobre, keď si tu vošiel povedal si moje meno, ale použil si druhé meno Lesley," posadil som sa na posteľ a zložil nohy do tureckého sedu, tak ako to mám rád.

„Jeremiah Sanders. Celé meno ničiteľa nádejí Jerosana. Vieš, existuje proroctvo, ktoré hovorí o tom, že syn potomka riaditeľa inštitútu a dcéra potomka zo strany Jerosana sa musia nájsť a spojiť, aby zrušili vládu tejto zlej mágie. Vieme to práve od neho. Povedal nám to na smrteľnej posteli. Ranimáci majú vymleté mozgy a veria jedinému, že každý potomok zo spoločenstva musí zomrieť, pretože im to tak pri výcviku zaručil Jerosan. Jeho nenávisť ho zabila. Rozdal im špeciálnu zmes, ktorá im zaručuje dlhovekosť."

„Páni, otec, chceš mi tým povedať, že to veľké bum v aute, ktoré som zažil bolo..."

„Áno, ty a Lesley ste si súdení. Vy ste to proroctvo. Rovnaká vec sa stala aj jej. Nevieme kde sa nachádza pretože potomkovia ich rodiny majú prirodzený blok. Nemôžeme ich vyhľadať žiadnym spôsobom."

„Písal som si s ňou, môžeme sa pozrieť na polohu odkiaľ mi to poslala," zahlásil som s nadšením.

„Jeremy, Lesley tú správu neposlala. Viem, že to číslo máš od svojej najlepšej kamarátky, ale ver mi Ranimáci majú pod kontrolou všetko. Fotka je podvrh a musíš prijať skutočnosť, že Lesley je už od malička cvičená na to, aby sa pridala k nim. Predpokladali, že pôjdeš za ňou a mohli ťa zabiť, preto sme ťa ihneď preniesli do Sídla."

Poznáte ten pocit, keď sa človek sklame viackrát a má pocit, že to prázdno je ešte väčšie než bolo? Ak nie, tak predstavte si moju situáciu. Som zaľúbený do nejakého dievčaťa, ktoré nie je tým, čím som si myslel, že je.

„Opäť som sa sklamal, ako je teda možné, že som sa nepresunul späť do Dubaja?" opýtal som sa tety Hil.

„Proroctvo hovorí, že každý kto zažije dimenzionálne cink, tak ostane v čase, v ktorom je, až kým sa nestretne so svojou vyvolenou," odpovedala s ľahkosťou, akoby to bola pre mňa samozrejmosť.

Jediné na čo som myslel bola Lesley. Postavil som sa z postele a začal som sa nervózne prechádzať po izbe. Prišiel som k veľkým dreveným dvere v tvare oblúku. Pritlačil som hlavu o kovový rám a začal som plakať. Otočil som sa.

„Ako sa k nej dostanem? Ako sa s ňou spriatelím? Čo budem robiť, ak sa ma pokúsi zabiť?" nekontrolovateľne som sa pýtal otca, Gabs a Hil.

„Prišiel čas na tvoj výcvik!" odpovedali trojhlasne.