Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

EPILÓG

Prešlo niekoľko dní odkedy sa to stalo. Cestovanie sme na toto obdobie zavesili na klinec, keďže aj tak nie sme schopní zmeniť náš osud. Osobne som si nechcel pripustiť, že toto už naozaj nevrátime späť. Žiadna možnosť neexistuje.

Bolo veľmi emotívne otvoriť tieto spisy a vedieť, že Jeremiah si zaznamenal každú chvíľu svojho krátkeho, no nádherného dobrodružstva. Priniesla nám ich prednedávnom Lesley. Nedokázala ich už čítať.

Pre vás je to novinka, ale pre nás je to skutočnosť, s ktorou musíme žiť ďalej. Vysvetlím vám to. Po štvormesačnom putovaní celým svetom sa Jer a Les zastavili na mieste, kde to pre neho začalo. Dubaj sa pre nich stal miestom lásky. Konečne sa zdalo, že sa usadia a okrem cestovania sa budú venovať aj iným činnostiam.

Bola príjemná sobota. Viem presne, že to bol 29. august, keď nám o polnoci prišla správa od Lesley. Trochu to bolo nezvyčajné, keďže za normálnych okolností sa k nám prenesú. Keď mi zazvonil mobil a videl som jej číslo, vedel som, že sa niečo stalo. Jeremy dostal v spánku epileptický záchvat a privolaní doktori mu už nevedeli pomôcť. Nedokázali sa preniesť na kliniku. Stalo sa to náhle.

Nevedeli sme o tom, že má nejaké ťažkosti. Mali sme o ňom všetky lekárske záznamy a nič nenasvedčovalo tomu, že trpí nejakým ochorením. Zvykli sme si na straty, ale teraz sme tu všetci a on tu nie je. Práve Jeremy sa mal radovať a dopísať túto časť príbehu. On ho aj dopísal, ale práve v epilógu vás mal prekvapiť novými zážitkami, ktorých sa nedožil.

Neskôr sme objavili aj jeho druhý denník, kde si písal všetko o tom, ako zažil prvý záchvat. Nezveril sa nám, ale to už teraz nie je podstatné. Ani čítanie myšlienok nie je dokonalé.

Jeremy ostane navždy v našich srdciach ako hrdina a bojovník, ktorý sa nevzdá svojich snov.

Musíte však uznať, že aj keď si tínedžerský život staršia generácia obyvateľov nášho sveta predstavuje ako prehýrený čas v obklopení alkoholu, hlasnej hudby a cigariet, my sme dôkazom, že mladých nie je potrebné hádzať do jednej krabice s veľkým nápisom. Je potrebné žiť tak, aby na nás boli hrdí.

Dúfam, že sa na mňa v tejto chvíli pozerá a snaží sa mi pomôcť, pretože vie, že ja nie som taký skvelý spisovateľ, akým bol on. Si pre mňa vzorom a zastupiteľstvo budeme viesť podľa tvojich zásad. Aj keď je toto koniec, patrilo by sa predstaviť.

Moje meno je Emori Kristian Edward Johnson, ale všetci ma poznáte pod menom Kris Edwardson. Publikoval som tieto memoáre ako ukážku, že snívať naplno sa oplatí a prinesie vám to viac, než len kopec dobrodružných príbehov.

Toto bol Jeremyho obyčajno-neobyčajný príbeh.

Ten môj však ešte nepoznáte...