Cítil som v sebe veľkú zlosť. Som ešte tínedžer. V knihách sa píše, že v takýchto situáciách si môj „druh" dokáže siahnuť na život, ale prečo by som to robil? Ostal som tu. Neplánujem robiť takéto veci, práve naopak, po zvyšok svojho života budem rozprávať všetkým naokolo akú som mal skvelú sestru a otca. Vedeli do čoho idú a to človek musí pochopiť. Neviem odkiaľ sa vo mne zobralo toľko pokoja a zároveň nenávisti. Dostal som chuť ich pomstiť.
Prečo by mal žiť niekto, kto neľútostne zabije ľudí? Viete, našou zásadou je Ranimákov zajať a vytĺcť z nich informácie. Zvyčajne sa obrátia k nám a nepáchajú tieto zločiny. Oni nás na oplátku zabíjajú. Prišiel čas, zlom, po ktorom to všetko skončí!
Sedel som na zemi a nostalgicky som si prechádzal fotografie svojej rodiny. Nemal som to robiť, ale snažil som sa nájsť nejaký nápad, ako sa čo najskôr dostať k Lesley. Z vedľajšej izby som počul Stefana. Spolu s Ečkom zvolával našich známych. Podľa nich potrebujeme posily. Ja si osobne myslím, že to dokážeme aj sami, ale nechám si poradiť od starších.
Dostal som sa k zošitu, ktorý som našiel v Dubaji. Prečítal som si tú otravnú báseň. Vtisli sa mi slzy do očí a ja som ju so všetkou nenávisťou hodil o stenu, na ktorej bol zavesený náš rodinný portrét z predošlých Vianoc. Schúlil som sa. Rozmýšľal som. Keď som otvoril oči zahliadol som vedľa zošitu niečo, čo ma donútilo postaviť sa. Prišiel som k nemu a zodvihol som ho. Strana 3, na ktorej bola napísaná báseň, pokračovala. Tento blok tvorili hrubšie papiere, takže mi to ani nenapadlo skúmať. Rozprestrel som teda „bonusovú" stranu. Odrazu mi všetko začalo dávať iný význam. Nová verzia vyzerala takto:
Keď si mladý človek lásku hľadá,
nebude mu tak ľahko daná.
Prekonaj si svoju myseľ,
veď len v tej ti toto všetko
začne dávať zmysel.
// ∞ //
Pamätaj, že tvoj život však nie je realita,
tvoja odvaha a chcenosť hneď to schytá.
Je to všetko v tvojej hlave,
ľuďom toto naozaj nie je známe.
_______________________________________
Svojich milovaných budeš mať po blízku hneď,
naplnením proroctva ich dokážeš vrátiť späť.
// ∞ //
Je potrebné len trocha chcieť.
Svojou silou pretrhneš smrti sieť.
Myslím, že o tomto nevedel nikto. Zošit je už dosť starý a sú na ňom známky používania. Nepotreboval som hĺbkovú analýzu aby som to pochopil. Utekal som teda za Emorim a Stefanom.
„Stefan, Emori!!!" vošiel som s krikom do vedľajšej izby.
Za ten čas si Ečko prečítal moje myšlienky a nastal moment, na ktorý nezabudneme. Cez všetok ten smútok sa chlapec usmial. Oči mu svietili ako svetielka. Všetko sme vysvetlili Stefanovi, ktorý sa nestíhal diviť. Povedal nám, že o tejto veci nevie ani zastupiteľstvo v Londýne.
„Je to veľká vec a Jeremy, ty si ten, ktorý to dokáže zmeniť," pokračoval Stefan.
„Viem, čo urobíme.." zahlásil Emori.
„Pôjdeme späť do Budapešti. Nie kvôli zabitiu Ethana, ale pomôžeme Hil zajať Anthonyho. Ak sa nám tam podarí prísť ešte pred ním, tak to máme v kapse," pokračoval.
„Nie, nie, nie!!! V žiadnom prípade tam nepôjdete vy dvaja. Hil tam už nemusí byť. Viete, že ona je nevyspytateľná. Nedokážem sa s ňou spojiť. Neviem kde je," odvetil Stefan.
„My to dokážeme," vykríkol som.
„Nehovoril som o tom, že to nedokážete úplne. Povedal som vám, že to nedokážete dvaja."
„Takže pôjdeš s nami? Ehm...myslíš si, že to dokážeš udýchať?" neveriacky som zvažoval.
Tento rozhovor bol trochu zvláštny, ale nadobudol som ten pocit aj kvôli tomu, že odrazu som začul zvonček hlavnej brány. Prešiel som do strážnej miestnosti. Na kamerách som videl mladú ženu s blond vlasmi po plecia. Boli rovné, ale vpredu mierne vlnité. Oblečená bola v čiernej farbe. Ktovie, možno sa zázračným spôsobom dozvedela o našej strate.
„Jeremy, to je Debbie. Je to...rodina.." začal Emori.
„Debbie bola súčasťou nášho tímu. Dnes mi ako jediná potvrdila svoju podporu. Jediná z celej rodiny. Zvyšok sú zbabelci," prehlásil bez výčitiek Stefan.
Pre mňa doposiaľ neznámu som pustil cez hlavnú bránu a za krátky čas prišla k dverám. Otvoril som jej.
„Vitaj..." pokúsil som sa o privítanie.
„Žiadne zbytočné reči! Ideme na to."
Vošla dovnútra ako nekontrolovateľná strela.
ESTÁS LEYENDO
Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA
FantasíaÚprimná spoveď zakladateľa Armády času, ktorý sa po strednej škole dozvedel, že trpí unikátnou dedičnou chorobou postihujúcou jeho MYSEĽ, vďaka ktorej dokáže CESTOVAŤ časom. Láska mu však nebola nikdy dopriata. Nájde kvôli rodinnému prekliatiu svoju...
