Niekoľko hodín som sa prechádzal po Sídle. Kamoši, predstavte si dlhé chodby s vysokými stropmi, z ktorých visia naozaj veľké krištáľové lustre. Nádhera. Koľko by som dostal lajkov na Instagrame za takú nádheru. Škoda, že mi zakázali mobil. Je to Buckove opatrenie, kvôli prevencii napadnutia Ranimákmi. Neviem, čo si mám o tomto všetkom myslieť. Som zmätený. Opakujem si stále v hlave informácie, čo mi natlačili za posledné dni do hlavy. Dokonca som si to napísal na zdrap papiera. Vyzeralo to nejak takto:
Cestovatelia - už sa narodia
Mysľocestovatelia - pri narodení
Časozberači - naťahujú čas
Ranimáci - snažia sa rozdávať dar/prekliatie mysľociest,
aby sa zbavili čo najviac ľudí a pátrajú po časozberačoch
Opakujem si to rovnako ako pred testami, ale viete čo, beriem to ako nové dobrodružstvo. Celú strednú školu som myslel na to, ako si užijem život po tom. Čo si viac priať? Som v Amsterdame, zamilovaný až po uši a dokážem cestovať časom. Teda to som si myslel, až kým som neprišiel do výcvikovej haly. Páni, každá miestnosť v Sídle je ladená do obdobia baroka, ale toto asi predbehlo aj návrhárov v roku 2019. Veď prečo aj nie. Tvorcovia cestujú časom. Miestnosť je vybavená počítačmi a sklenenými stenami. Poviem vám na rovinu, pozerám sa na to ak krava na nové vráta. S otvorenými ústami som prechádzal halou. V tom na mňa Gabs zakričala:
„Hej weirdo, zavri klapačku, lebo ti do nej niečo vlezie."
„Gabi, je to tu brutálne premakané. Neviem sa dočkať," odpovedal som jej s nadšeným hlasom.
„Nooo, nehovor to dvakrát. Vieš, toto všetko je pre nás. Je to klasická posilka, no moderná posilka."
„Takže, aký výcvik ma čaká? Vieš, že ja nemám problém s cvičením. Pozri na môj sixpack!"
„Jeremy, na teba čaká výcvik v tejto miestnosti."
Dopovedala a ukázala na dvere, ktoré sa nachádzali na medziposchodí. Tieto dvere neboli sklenené. Predtým som si ich nevšimol, keďže som bol ohromený spodnou časťou tohto centra. Vyšli sme po sklenených schodoch podsvietených modrými LED svetlami hore.
„Braček, viem, že to zvládneš. Neboj sa ho. On to nie je zlý. On je iba trochu viac...ehm...vieš. Berie všetko príliš vážne, ale je to naozaj super chalan. Možno si sadnete....možno," povedala Gabi s naozaj nezvyčajným výrazom v tvári.
„Gabs! Kto on?"
Bola ticho. Otočila sa a zadala pin kód do čítačky vedľa dverí. Preglgol som. Cítil som ako mi pot steká po čele.
„Emori.." odpovedala a otvorila dvere. Zasiahla ma žiara bieleho svetla, v ktorom som videl siluetu vyššieho chudého muža.
YOU ARE READING
Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA
FantasyÚprimná spoveď zakladateľa Armády času, ktorý sa po strednej škole dozvedel, že trpí unikátnou dedičnou chorobou postihujúcou jeho MYSEĽ, vďaka ktorej dokáže CESTOVAŤ časom. Láska mu však nebola nikdy dopriata. Nájde kvôli rodinnému prekliatiu svoju...
