Kroniky Armády času - DENNÍK MYSĽOCESTOVATEĽA

KONIEC KAPITOLY 4

„Bratu, chyť sa ma a to hneeeď," zakričal Emori.

Rozbehli sme sa a skočili. Predstavte si to spomalene. Letíme dole poschodiami a v tej rýchlosti sa snažíme urobiť premet vpred. Žartujem, vôbec to nebolo pomalé, takže si to tak ani nepredstavujte. Veľa si z toho momentu nepamätám. Postaral sa o to aj Emori, keďže nás preniesol rovno na slnečný Cyprus. Škoda, že sme skončili rovno do mora. Nebol som na to pripravený, takže som sa parádne nadýchol slanej vody. Parádne prečistenie, čo vám poviem. Preplávali sme až k brehu. Emori ma potľapkal po pleci.

„Poďme sa osušiť krpec.."

„Kto ti je tu krpec, tyyy!" začali sme sa obaja smiať.

„Máme ich z krku, takže večer by sme mohli byť v Sídle, však?" opýtal som sa ho.

„Kde berieš tú istotu, že ich už nemáme v pätách? Kedykoľvek môžu prísť."

„Neviem to vysvetliť, ale po tom, čo sme bežali po uliciach Budapešti mám pocit, že je vo mne niečo iné. Prechádzal som okolo Starbucksu a bol som si istý, že viem, kto je z daných ľudí členom Ranimáckej skupiny."

„Metamorphosisare, akt premeny."

„Čo? Ešte raz a pomalšie prosím."

„Každý cestovateľ času má výnimočnú schopnosť, ktorá sa prejaví po akte premeny. Predpokladám, že si bol v takom strese, že si to prekonal. Presne kvôli tomu viem čítať myšlienky."

„Počkaj, takže chceš mi tým povedať, že moja tajná schopnosť je „cítenie" Ranimákov?"

„Podľa kroník existuje iba jeden človek, ktorý toto dokáže..."

„Emori, ale ja som ešte len mysľocestovateľ. Nespojil som sa s mojou milovanou Lesley," nenechal som ho dopovedať.

„Chlape, na toto naozaj nepoznám odpoveď, ale ak je to naozaj pravda, môžeme ísť domov už teraz a opýtame sa Stefana a zvyšku rodiny."

Ďalšie prekvapenie, ale zvykol som si na takéto nečakané zvraty. Keďže sme mali kopu času, sadli sme si do baru. Dozvedel som sa, že Stefan vie zablokovať človeka v čase, Buck ti vie vtesnať jeho myšlienky, predstavy a dokáže ti zmeniť názor (aj preto som sa ho celé tie roky nič nepýtal. On si to vedel zariadiť, beťár jeden. Nekontrolovala ma moja myseľ, ale on!). Najhoršie zistenie je, že tým jedným človekom, ktorý dokázal cítiť Ranimákov bol Ethan. Teraz keď je ich vodcom sa jeho schopnosť zmenila a dokáže cítiť všetkých mysľocestovateľov. Konkrétnejšie iba tých, ktorým dal ten dar/prekliatie pri narodení.

„Odkiaľ to všetko vieme?" opýtal som sa začudovane.

„Každá schopnosť sa prejaví dvakrát v celej histórii, teda okrem tej tvojej, ale ako tak pozerám, mýlili sme sa. Teta Hil vie čítať myšlienky, tak ako ja. Sme prakticky dvojičky. Preto vieme podrobné informácie o Ethanovi. Keďže je veľmi prefíkaní, zabezpečil si to, že žiadnemu Ranimákovi neprečítame myseľ. Práve preto si momentálne najdôležitejším článkom nášho tímu, a nielen preto, že hľadáme tvoju Les."

Cítil som na sebe veľkú zodpovednosť, ale v kútiku duše som bol spokojný. Vďaka mojej vlohe bude jednoduchšie hľadať Ranimákov a rýchlejšie sa dostaneme k Lesley. Dopili sme niekoľko panákov. Pozreli sme sa na seba a vedeli sme, čo bude nasledovať. Zobrali sme sa a začali sme behať smerom k mólu. Trochu nás motalo, ale čo už. Stáva sa. Chytil som ho a už ako „starý" cestovateľ časom som vedel, že sa stačí rozbehnúť a urobiť ladný premet. Keby niečo, zachráni nás priezračné more. Naozaj nechápem, ako môže cestovať Stefan, veď je to dedo. Neverím, že dokáže robiť toľko premetov.

„Ale silný a vytrvalý dedo.." pousmial sa Emori.

Vrátili sme sa späť a v hlavnej hale s vysokými stropmi nás už čakala celá rodina. Mali ešte oblečené rovnošaty zo školenia, takže museli prísť pred chvíľkou. Sedeli na gaučoch. Pripomínali mi staré obrazy v tréningovej hale. Ich výraz však nenasvedčoval, že sa tešia z nášho príchodu. Kamenné tváre a ani žiadne známky úsmevu.