Ilúzie: Zradná krv

6. Kapitola

O pár minút som vstala zo zeme a zamierila som do kúpeľne. Musela som sa zbaviť tej krvi. Môj strach a šok sa pomaly menili na hnev. Pustila som vodu a zhodila som zo seba všetko oblečenie. Bola som taká nahnevaná... Hlavne na seba, no aj na ostatných okolo mňa. Preklínala som ľudí, ktorí ma sem dostali, preklínala som ľudí, čo ma tu držali. Preklínala som svoju rodinu za to, že sa ma tak rýchlo vzdali a preklínala som ľudí, ktorí ma tu chceli zabiť. Dokonca som preklínala aj toho, čo ma zachránil. Mohol ma nechať umrieť a ja by som to mala všetko za sebou. Chcela som si jednu streliť za také myšlienky. Prečo sa tak rýchlo vzdávam? Vošla som do sprchy a nechala som horúcu vodu, aby stekala po mojom tele. Zavrela som oči. Bola to moja chyba... Sama som sa nedokázala zachrániť. Bola som tu len druhý deň a už druhý krát mi niekto cudzí zachránil krk. Bola som slabá a to ma hnevalo najviac. Nemohol ma niekto neustále zachraňovať, to len dokazovalo, že som slabšia, než všetci okolo mňa. Potrebovala som sa naučiť bojovať za seba, zachrániť svoju vlastnú kožu. Nestačilo dúfať, že ma niekto zachráni. Vyšla som zo sprchy a odhodlane som prešla do svojej izby. Skôr, než som sa obliekla, pozrela som do zrkadla. Vyzerala som inak. Moje oči mali zvláštnu žiaru. Usmiala som sa na svoj odraz. Páčili sa mi modriny na mojom krku, pripomínali mi, prečo sa mám sústrediť na svoj výcvik. Boli motivačné. Keď sa ozvalo zaklopanie na moje dvere, rýchlo som na seba hodila legíny, ktoré som našla v skrini a nejaké voľné tričko. Možno sa tam predsa len našlo niečo, čo sa dalo nosiť.

Otvorila som dvere a uvidela som Trúd. Podala mi kanady a ja som si ich obula. Boli pohodlné, presne takú obuv som potrebovala.

„Pod vlasmi máš trochu krvi. Stalo sa niečo?" Spýtala sa Trúd so zdvihnutým obočím.

Pokrútila som hlavou, nechcela som sa o tom rozprávať. Zdalo sa mi to potupujúce. „Ideme?" Spýtala som sa a vyšla som z izby. Zamkla som za sebou dvere a vykročili sme po chodbách smerom, ktorým som predtým ešte nešla.

„Vieš, keď som šla k tebe do izby, videla som na zemi malé kvapky krvi a Zóne C je rozruch, pretože tam našli mŕtveho muža." Povedala Trúd zamyslene.

Pokrčila som plecami. „Bohužiaľ som ho nezabila ja." Povedala som a kráčala som ďalej.

„Ale bola si pri tom, však?" Spýtala sa Trúd. Zdalo sa, že to chápe.

Prikývla som. Ďalej som sa už na túto tému nechcela baviť. Priala som si, aby som toho muža zabila ja. Robilo to zo mňa zlého človeka?

O pár minút sme vošli do miestnosti, ktorá mi pripomínala telocvičňu. Osvetľovali ju len tlmené svetlá, preto tam vládlo prítmie. Po miestnosti boli porozmiestňované rôzne prekážky, tak ako v aréne. Boli tam už všetky, čakali len na mňa a Trúd. Postavila som sa pred ne a naklonila som hlavu.

„Najskôr sa ťa musím spýtať, či to zvládneš. To, čo najviac potrebuješ, je odhodlanie a túžba prežiť." Usmiala sa Hrist a prižmúrila oči.

Naklonila som hlavu a s úsmevom som prikývla. „Chcem bojovať."

„Dobre. Začneme od základov. Najdôležitejšie je, naučiť sa využívať svoje prostredie vo svoj prospech. Nemôžeš sa skrývať za prekážkami, ak ťa aj tak uvidia v odraze na skle. Nemôžeš sa skrývať niekde, odkiaľ sa ťažko uteká." Povedala Hild a hodila mi nôž. Chytila som ho a sledovala som, ako si každá z nich berie nôž.

„Skúsime si to. Rozpŕchnite sa po miestnosti a snažte sa čo najlepšie využívať prostredie. Mist, snaž sa prežiť, možno niekoho dostať, aj keď si myslím, že zatiaľ bude stačiť prežiť." Uškrnula sa SkÖgul.

Prikývla som a rozbehla som sa skryť za niečo, čo pripomínalo lešenie. Vyliezla som na prvé poschodie a skrčila som sa. Nevidela som, kto prichádza, no počula som kroky. Potichu som sa vytiahla na ďalšie poschodie a bola som vďačná za hodiny gymnastiky, ktoré mi otec platil posledných pár rokov. Prešla som na koniec plošiny. Bolo tam lano. Pozrela som dolu, nikto tam nebol a tak som sa potichu zviezla dolu. Ignorovala som pálenie na dlaniach, ktoré my spôsobilo lano. Skrčila som sa v tieni lešenia a pozorovala som, ako Hild lezie na lešenie. Usmiala som sa a nenápadne som prešla k ďalšej prekážke, bol to tunel. Nahliadla som dnu a na druhej strane som videla Hrist. Počkala som, kým z neho vyliezla a potom som vošla dnu. Zatiaľ sa mi darilo. Doplazila som sa na druhú stranu tunelu a chcela som vyliezť, no tam ma už čakala Hrist s prichystaným nožom.