Michael ma chytil za ruku a ja som vykročila spolu s ním. Zmätene som na neho pozrela.
„Čo sa deje? Kam ma vedieš?" Spýtala som sa vystrašene, pretože výraz na jeho tvári ma desil. Ešte som ho takého nevidela, muselo sa stať niečo hrozné.
„Ku Gabriel... Ona... Myslím, že je mŕtva..." Povedal a ja som videla, ako sa leskli jeho oči. Videla som, ako zadržiava slzy.
Gabriel... Nie. Musela sa stať chyba. Nedokázala som tomu veriť. Gabriel, tá žena, ktorá si ma vzala pod ochranné krídla, keď som to najviac potrebovala, nemohla byť mŕtva. Musela sa stať nejaká chyba. Odmietala som tomu uveriť, potrebovala som sa presvedčiť na vlastné oči. Určite ju nájdeme a všetci sa zasmejeme na tom, aké nedorozumenie medzi nami nastalo. Určite.
Rýchlo sme prechádzali chodbami a blížili sme sa ku Gabrielinej izbe. Dýchala som rýchlo a tak som pocítila štipľavý dym. Čím sme boli bližšie, tým bol zápach dymu silnejší. Až príliš mi pripomínal včerajšok. Onedlho mi z dymu začali slziť oči a ja som mala chuť zastať. Mala som zlú predtuchu, nechcela som vidieť, čo ma čakalo v Gabrielinej izbe, nech to bolo čokoľvek. Musela byť v poriadku. Vošli sme na chodbu, kde mala Gabriel izbu a ja som si uvedomila, že dvere do jej izby sú vyrazené a pred nimi stojí pár dozorcov na čele s Adamom. Z Gabrielinej izby sa valil dym a ja som videla, ako tam vchádza pár dozorcov s dýchacími maskami a hasiacimi prístrojmi.
Rozbehla som sa ku dverám, ale Adam ma chytil a zastavil. Prinútil ma, aby som mu pozrela do očí.
„Nemôžem ťa tam pustiť, celá izba je v plameňoch..." Povedal a ja som sa mu snažila vytrhnúť. Musela som ísť dnu, musela som zachrániť Gabriel.
Pokrútil hlavou.
„Musíme ju zachrániť!" Zakričala som a z očí mi tiekli slzy. Nemohli sme ju nechať v tej izbe, nemohla som tu nečinne stáť a čakať na rozsudok.
„Nie. Nepustím ťa tam, je to príliš nebezpečné. Pôjdem sa tam pozrieť..." Povedal Adam a kývol hlavou na Michaela. Ten ku mne prišiel a objal ma. Chcela som sa mu vytrhnúť, ale držal ma pevne. Adam si k tvári pritisol šatku a vošiel dnu, do Gabrielinej izby a ja som za ním pozerala. Gabriel musela byť v poriadku, jednoducho musela...
Adam onedlho vyšiel z miestnosti a za ním vyšli aj dvaja dozorcovia s hasiacimi prístrojmi.
V jeho očiach som videla to, čomu som nechcela veriť. Krútila som hlavou a po lícach mi stekali slzy. To nemohla byť pravda. Stále som tomu neverila. Vyšmykla som sa Michaelovi a rýchlo som vošla do Gabrielinej izby, skôr než ma stihol niekto zastaviť. Oheň bol uhasený, no z niektorých vecí stále stúpal dym. Priložila som si k tvári rukáv, aby som mohla dýchať a prešla som ďalej do miestnosti. Cítila som zápach spáleného mäsa a vlasov. Keď som ju uvidela, môj žalúdok urobil salto. Ležala tam, na jej posteli... Niekto tam ležal. Stále som odmietala veriť, že to je Gabriel.
Tvár tej osoby bola tak obhorená, že sa nedala určiť jej totožnosť. Vlasy tej osoby úplne zhoreli, rovnako ako všetko oblečenie a koža pod ním. Ústa tej osoby boli otvorené v bolestivom výkriku. Táto osoba bola nažive, keď horela. Padla som na kolená a chytila som si hlavu do dlaní. Nemohla to byť Gabriel. Nech bola táto osoba ktokoľvek, nemohla to byť Gabriel... Hocikto iný...
Pocítila som na svojom ramene niekoho ruku a zdvihla som hlavu. Bol to Michael, po jeho lícach stekali slzy rovnako, ako po mojich.
„To nie je Gabriel..." Vzlykla som a postavila som sa na nohy. Do miestnosti vošiel aj Adam a smutne na mňa pozrel.
„Je mi to ľúto." Povedal a prešiel ku mne.
Pocítila som hnev a prešla som k nemu. Schmatla som ho za golier košele a zatriasla som s ním.
YOU ARE READING
Ilúzie: Zradná krv
Mystery / ThrillerPredstavte si, že sa stane jediný zločin, jediná chvíľa a váš život sa prevráti naruby. Katrina je sedemnásťročné dievča, žijúce so svojím otcom a nevlastnou matkou. Nie je ako väčšina dievčat v jej veku, nepáči sa jej ako funguje svet, no je si ved...