Harry Potter a Stratené Dedičstvo

II. Cesta Domov

Je tu druhá časť novej poviedky :) dúfam, že sa vám bude páčiť :)

II.

Harry

                       "Naša malá príšerka. Dávaj si pozor. Dlho nám ničiť životy nebudeš," zavrčí Hermiona.

Prekvapujúco ona je z nich najhoršia. Ale dalo sa to čakať. Predsa len pochádza od muklov a tí sú k odlišnosti krutejší než tento svet, ktorý som v jedenástich považoval za domov. Teraz mi však dokazujú, že podľa nich sem nepatrím. Akoby sem ona patrila viac než magické stvorenie!

"Temné tvory nemajú v Rokforde čo robiť! Ministerstvo to zakázalo a teba trpia len preto, že Brumbál si ťa chová ako prasa na porážku! Buď dobrá zbraň proti Ty-vieš-komu. Aspoň na niečo by si mohol byť užitočný a zbaviť svet všetkých takých ako si ty!" povie znechutene nejaký siedmak.

Ani poriadne neviem kto to je!

"Pozor by si si mal dať ty. Vyhrážaš sa magickému tvorovy, ktorého pôvod ani len nepoznáš. Nevieš čo všetko ten koho urážaš dokáže a aj tak si len ďalej kopeš hrob. Dokonca sa bojíš vysloviť obyčajné meno, tak ako chceš bojovať proti neznámemu? Raz keď budeš potrebovať pomoc a nikto sa o teba neobzrie, keď ťa všetci zavrhnú a ty už nebudeš mať nikoho, tak budeš na kolenách žiadať o pomoc temné tvory, ale v tej dobe už môže byť neskoro. Dobre si rozmyslí následky svojich činov skôr, než dôjde k najhoršiemu a nebude cesty späť. Tak ako teraz vy sa nikdy nechovali ani slizolinčania. Tak sa ťa pýtam, kto je tu ten horší?" poviem mu krutým hlasom pravdy.

Cez kapucňu plášťa mi nejde vidieť do tváre, ale ja vidím ich skoprnelé a stále odmietavé postoje. Jediný kto nie je šokovaný a stojí pri nich uvoľnene s miernym uškrnom na tvári je Ron. Pousmejem sa. Našťastie aspoň on mi z chrabromilčanov zostal. Než nastúpim do vlaku, tak sa na nich ešte otočím a uškrniem sa.

"Navyše….. Nikdy som nepovedal, že za tento svet, ktorý mňa a aj iných zavrhol kvôli dedičstvu budem bojovať. Čo keby som proti Voldemortovi bojovať nechcel? On na svojej strane aspoň trpí temné tvory a keby sa dozvedel o mojej moci, ktorú v tejto dobe nik nepozná, myslím si, že by si hneď rozmyslel ma zabiť a radšej by ma prijal na svoju stranu," poviem šokovanému davu a vojdem do vlaku.

Ani som si nevšimol, že okrem chrabromilčanov ma počúva takmer celá škola.

Brumbál

                   Harry mi úplne zničil plány. Mal byť slabý a úbohý ako jeho otec s matkou. Ani jeden nebol silný kúzelník a Harry sa napriek tomu dostal do tohto naničhodného dedičstva tvorov. Po kom ho vlastne má? Evansovi boli muklovia a Potterovci boli čistokrvný. Síce sa ich rodina zmiešala s Blackovským rodom cez Harryho babičku, ale ani tí nemali v krvi žiadnych tvorov! Jednoducho nie je možné aby mal Harry dedičstvo. Navyše ten tvor, ktorým je, nie je v žiadnej knihe. Nikde o ňom nič nie je. Nevieme čo dokáže a ako veľmi je nebezpečný! Je možné, že by takýto tvor až doposiaľ neexistoval? Teraz musím nechať Rád sledovať Harryho, nielen z dôvodu Voldemortovej hrozby, ale aj z dôvodu, aby sme zistili čo najviac o jeho novom dedičstve. V auguste ho budem musieť vziať na ústredie Rádu a snáď sa aspoň Síriusovi s Rémusom podarí z neho niečo dostať……. Vlak s deťmi odchádza za hodinu. Niekto zaklope na dvere, tak ho vyzvem aby vstúpil. Do vnútra vstúpi Ron Weasley s Ginny a Hermionou Grangerovou.

"Volal ste nás pán riaditeľ?" spýta sa Ron.

"Áno pán Weasley. Posaďte sa," ukážem na tri stoličky.

Sadnem si do riaditeľského kresla a pozriem sa na troch prítomných.

"Prejdeme rovno k veci. Chcem, aby ste sa budúci školský rok opäť spriatelili s Harrym. Ak má poraziť Voldemorta, potrebujeme aby zostal na našej strane. Tento rok to bolo šokujúce a môžete mu po prázdninách tvrdiť, že ste si všetko premysleli a mrzí vás ako ste ho zavrhli…." začnem im vysvetľovať.

"Nemienim sa s ním viac priateliť! Je to tvor a dokonca sa nám pred tromi mesiacmi priznal, že je gay! To by som ešte zvládla prehrýzť ale to, že je temný tvor, to neznesiem! Je nechutný! Dokonca o ňom nie sú nikde ani žiadne informácie!" odfrkne si Hermiona.

"Taktiež odmietam mať niečo spoločné s tak úbohou cházkou. Prijali sme do rádu toho blbého vlkolaka a na čo nám to bolo platné? Nikto ďalší sa k nám nepridal! A keď už nemôžem byť bohatá Lady Potterová, tak sa k tomu parchantovi ani nepriblížim!" uškrnie sa Ginny.

"Samozrejme by ste za to dostávali zaplatené. Povedzme tisíc galeonov mesačne pre každého?" usmejem sa milo.

"Dobre. S tou sumou sa už dá niečo robiť. V poriadku, od budúceho roka budeme opäť Harryho najlepší priatelia," uškrnie sa Hermiona.

Ginny išla vždy po peniazoch, takže sa nečudujem, keď tiež hneď v zápätí súhlasí.

"So mnou v tomto nerátajte. Nemám záujem byť súčasťou niečoho tak hnusného! Do tohto sa nezapojim. Nechajte si tie peniaze riaditeľ. Pekné leto Hermiona. Ginny, uvidíme sa vo vlaku," odíde Ron Weasley z riaditeľne.

"Blázon," odfrkne si Ginevra.

Ten nám nemôže nijak ublížiť. Dievčatá prepustím, aby sa mohli ísť prichystať na cestu domov a sám sa postavím k svojmu Fénixovi.

"Už čoskoro môj drahý budeme mať svet vo svojich rukách," uškrniem sa kruto.

Harry

                  Vo vlaku si nájdem prázdne kupé a zložím si plášť. Konečne. Už mi v ňom bolo nehorázne teplo! Zväčším si kufor, ktorý je podstatne prázdnejší než na začiatku roka a schovám doň plášť. Potom kufor opäť zmenším a schovám si ho do vrecka muklovských riflí, ktoré mi zostali ako jediné slušné oblečenie spolu s čiernym tričkom s krátkym rukávom, a sadnem si pri okno. Konečne som preč z toho šialenstva. Upokojím sa dosť na to, aby som si dovolil zavrieť oči a prestal vnímať hluk z chodby. Ani si neuvedomím, že zaspím.

Ron

                 Nenápadne sa odtrhnem od ostatných chrabromilčanov a odídem ďalej do vlaku. Postupne prejdem celý vlak, keď konečne až na jeho konci nájdem, čo som hľadal. Alebo skôr koho. Otvorím dvere do celkom prázdneho kupé a vojdem dnu. Dvere opäť zavriem a zložím si veci. Následne si sadnem na sedadlo pri okne oproti Harrymu. Pousmejem sa, keď zistím, že skutočne zaspal. Ani sa mu nečudujem. Musel byť z posledných dní veľmi vyčerpaný. S povzdychom si otvorím nejakú knihu o tvoroch, ktorú som zobral z Rokfordskej knižnice a začnem v nej hľadať nejakú podobnosť s Harrym. O asi desať minút sa dvere kupé opäť otvoria a dnu vojdú traja slizolinčania. Najviac prekvapivé bolo, že keď sa Harry premenil, boli to práve slizolinčania, ktorý ho nezavrhli ako ostatní. A to by som povedal, že opovrhujú všetkým, čo nie je čistokrvné, ale ako sa zdá, zas som sa raz mýlil. Dokonca mi ukázali akou cestou sa mám vydať, ak má chápete…..

"Ahoj Draco, Theo, Blaise. Čo vás sem privádza?" spýtam sa.

Všetci traja si zložia veci a sadnú si na voľné miesta.

"Musel som sa dostať z dosahu Pansy. Neustále sa na mňa lepí až je mi z toho zle. Nevie proste pochopiť, že z nej nikdy nebude Lady Malfoyová," odfrkne si Draco.

"A my sme šli s ním. Nepotrebujeme byť v spoločnosti samých dievčat. Máme ich akurát tak dosť," zasmeje sa Theo.

"Iste. Ty Draco máš aspoň šťastie, že pred ňou môžeš slobodne ujsť a máš rodičov, ktorí nikdy neurobia niečo, s čím by si nesúhlasil. Ale Harry to šťastie nemá. Moja sestra urobí čokoľvek aby získala jeho bohatstvo," povzdychnem si.