Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XXVIII. Pokojný večer

XXVIII.

Tom

            "Ja bohužiaľ nie. Urobiť ho pre teba musí jeden z tvojich druhov. Ak je Severus ochotný ho urobiť, dám mu recept," odpovie Ametyst.

"Samozrejme ho pre Harryho urobím," prikývne Severus.

"Ďakujem," objíme ho Harry.

Pousmejem sa. Snáď bude Harry v poriadku. Vyzerá to byť na dobrej ceste.

"Mali by sme ísť na večeru. Ostatní už budú pomaly po jedle," ozve sa Blaise.

"To už je toľko hodín?" spýtam sa prekvapene a pomôžem Harrymu na nohy.

"Nie som hladný. Pôjdem si ľahnúť," povzdychne si Harry.

"Musíš jesť," objíme ho Lucius.

"Nechcem teraz nijakú ďalšiu spoločnosť," oprie sa Harry do objatia.

Pomaly si na nás zvyká. Aj keď občas stuhne. Netuším ako som tomu doteraz neprikladal žiaden význam.

"Tak ťa vezmem hore a objednám niečo od škriatkov. V poriadku?" dá mu protinávrh Lucius.

Pousmejem sa. Vyzerá to tak, že vyjednávať s Harrym bude častejšie Luc než ktokoľvek iný.

"Dobre. Ale iba niečo malé," prikývne Harry s povzdychom.

Luc sa víťazne usmeje a potom sa otočí na nás.

"Choďte na večeru. Zostanem s Harrym," pozrie sa na nás a naznačí, že sa porozprávame potom.

Za tie roky už tajné kódy ovládame dobre. Prikývneme a rozdelíme sa. Ametyst ide s Blaiseom tiež na večeru, no vidím na ňom, že je z týchto noviniek mimo.

"Ametyst, nie je to tvoja vina. Vieš to, však?" spýtam sa ho.

"Viem. Ale aj tak mám z toho zlý pocit. Mal som to vedieť," povzdychne si.

"Petúnia za toto zaplatí. Možno nie hneď, ale raz určite," dám mu ruku na rameno.

"To je v tejto chvíli jediné, čím som si istý," pousmeje sa.

Keď dorazíme na večeru, zistíme že je tu len pár obyvateľov sídla, zvlášť Draco a Teo, ktorí sa tvária dosť neisto. Ametyst musí vysielať asi nejaké vlny mágie, ktoré zachytávajú len oni. Povzdychnem si a v tichu sa pustíme do večere.

Lucius

              Keď sa po odchode z laboratória rozdelíme, tak odvediem Harryho do izby, ktorá mala byť pôvodne Ametystova. Celú cestu držím Harryho okolo pásu. Keď vojdeme do izby, tak si povzdychne.

"Pôjdem do sprchy. Môžeš…. Počkáš tu?" pozrie sa na mňa neisto.

"Samozrejme, že tu počkám. Keby si čokoľvek potreboval, tak zakrič," pritiahnem si ho k sebe a dám mu bozk do vlasov.

"Ďakujem," pousmeje sa.

Nechám ho odísť do kúpeľne a sadnem si na kreslo pri krbe. Napadne ma, že Harry má všetky veci na druhej strane sídla. Zavolám si jedného škriatka, ktorému prikážem priniesť všetky Harryho veci do tejto izby. Netrvá dlho a už sú všetky veci uložené v skrini. Ešte od toho istého škriatka vypýtam dve večere. Tie sa na malom konferenčnom stolíku objavia v okamihu. Ani nie o päť minút vyjde Harry z kúpeľne zabalený len v uteráku. Červená sa a vidieť na ňom, že je neistý.

"Zabudol som, že mám veci v druhej izbe," povie ticho a rozpakmi skloní hlavu.

Mokré vlasy mu vo vlnách padajú na chrbát. Chvíľu mi trvá než sa z tohto pohľadu spamätám.