Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XXIV. O Krok Ďalej

XXIV.

Harry

                 Cestou sa odvážim chytiť Severusa za ruku a našťastie ma nechá. Vlastne mi ruku chytí ešte pevnejšie začo som neskonale rád. Dovedie ma až pred jedny dvere, ktoré pravdepodobne vedú do mojej izby.

"Ďakujem Severus," pousmejem sa.

"Nie je zač Harry. Vážne si v poriadku?" pohľadí ma po tvári.

"Iste. Prečo by som nebol?" spýtam sa no viem, že oči ma prezrádzajú.

Ak je dosť všímavý, tak to uvidí.

"Pretože si smutný odkedy si sa spýtal na izby," povzdychne obočie.

Povzdychnem si a skloním hlavu.

"Mám problém spať sám. Od začiatku leta spávam s Ametystom. Moja mágia je často nepokojná a tá Ametystova moju upokojuje," povzdychnem si.

Započujem tiché otvorenie dverí.

"Preto som poprosil domácich škriatkov, aby mi preniesli veci sem," pozriem sa na Ametysta, ktorý stojí opretý vo dverách do mojej izby.

Pousmejem sa. Ale cítim, že Severus sa zamračíl.

"Nemaj strach Severus. Harry je pre mňa ako brat. Už som to vravel. Keď začnete s Harrym spávať vy, tak bude problém vyriešený. Ja so svojimi druhmi do tej doby tiež nemôžem spávať," uškrnie sa Ametyst.

"V poriadku. Dobrú noc Harry. Snáď to bude skoro," zašepká mi poslednú vetu do ucha a jemne ma pobozká na líce.

Sčervenám a sledujem ako odchádza.

"Dobrú noc, Severus," uškrnie sa Ametyst.

Severus mu samozrejme neodpovie a zahne za roh. Strčím Ametysta do izby a po menšej trápnej rozvrave ideme konečne spať. Bože, čo ma čaká zajtra, pomyslím si a zaspím.

Ráno sa zobudím až keď je slnko vysoko na nebi. Koľko je sakra hodín? Posadím sa na posteli a pretriem si oči.

"Dobré ráno," započujem Ametysta.

Keď sa pozriem kde je, tak zistím, že akurát vyšiel z kúpeľne.

"Dobré ráno. Koľko je hodín? Nespal som nejak dlho?" spýtam sa.

"Nie je tak neskoro. Je len osem. Za chvíľu by podľa domáceho škriatka mali byť raňajky," odpovie mi zatiaľ čo sa oblieka.

"Aha. Slnko vyzerá, že je na nebi vyššie ako inokedy," prekvapí ma.

Odhodím perinu a vstanem z postele.

"Tiež máš teraz izbu na inej svetovej strane ako inokedy," pousmeje sa.

No to je pravda. Ani ma to nenapadlo.

"Ideme na raňajky?" pozrie sa na mňa, keď sa oblečie.

"Iste. Daj mi desať minút," prikývnem a odídem do kúpeľne.

Presne o desať minút som už aj oblečený a chystám sa s Ametystom na raňajky. Kým som sa obliekal, tak Ametyst si zavolal domáceho škriatka. Ten nás teraz sprevádza na raňajky.

"Nechceš ohlásiť svojich druhov?" spýtam sa ho na konci chodby.

"Už sú dávno hore. Počul som ich pred pol hodinou vyjsť z izieb. Pravdepodobne išli na raňajky skôr," pousmeje sa.

"Skôr chceli ísť k tebe do izby. Asi nevedia o tom, že si spal u mňa," uškrniem sa naňho.

"Samozrejme to nevedia. Roztrhali by ma na kusy. Chcú so mnou tráviť noci, aby sme sa zblížili predtým ako potvrdíme svoje puto," odfrkne si Ametyst.