Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XVI. Nedorozumenie

XVI.

Harry

             Potom, čo som tých šiestich informoval o tom, že sú moji druhovia, tak som odišiel do kuchyne urobiť večeru. V bežný večer by ju robil náš škriatok, ale keď si potrebujem utriediť myšlienky, tak vie, že mi má kuchyňu prenechať. Pri varení sa najlepšie upokojím a premyslím situáciu zo všetkých strán. No netrvalo dlho kým som prišiel na to, že to nebol dnes večer ten najlepší nápad. Vôbec sa mi nedalo premýšľať a stále sa mi v hlave objavovali tie najhoršie scenáre. Ani som si neuvedomil, že mi po tvári tečú slzy a ani som si nevšimol, že do kuchyne vošiel Ametyst. Trhol som sebou, keď ma objal zozadu okolo pásu a takmer som si odrezal prsty pri krájaní cibule.

"Harry upokoj sa. Nech sa stane čokoľvek, zvládneme to spolu."

"Tebe sa to ľahko povie Ametyst. Ty si svojich druhov získal a myslím, že to s nimi nebudeš mať ťažké. Sú to úžasný priatelia. Nie je div, že tak rýchlo súhlasíli a nevadilo im to. Čo sa ale nedá povedať o mojich druhoch. Navyše Rémus so Síriusom majú dôvod prečo by sa mi mali strániť. Mám strach, že peace oni dvaja to nedokážu prijať. Dokonca potlačili aj naše puto. Viem si úplne predstaviť ich reakciu. Som synom ich najlepšieho priateľa, takže so mnou nebudú chcieť mať…. partnerský vzťah," vzlyknem.

Otočím sa Ametystovi v náručí a plačem mu do tmavo modrej košele. Kedy sa stihol prezliecť?!

"Upokoj sa. Teraz sa pôjdeš prezliecť a ja tu dorobím večeru, áno? A nechcem počuť žiadne protesty! Ak majú dosť zdravého rozumu, tak ťa nenechajú odísť," zotrie mi slzy a usmeje sa na mňa Ametyst.

Prikývnem a s miernym úsmevom odídem do svojej izby sa prezliecť. Možno má Ametyst pravdu a ja zbytočne preháňam. No aj tak sa neviem zbaviť toho pocitu, že ich stratím.

Ametyst

                Smutne sa pozerám za odchádzajúcim Harrym. Radšej sa príliš nezdržujem a začnem robiť tu večeru, ktorú začal chystať Harry. Dobrý nápad s týmto výberom. Počas toho sa však neviem zbaviť myšlienky na rozhovor z obývačky. Neskutočne dúfam, že sa Sírius rozhodne správne a nezničí život, ako sebe, tak všetkým na okolo. Keby Harry zostal bez partnerov, bol by to veľký problém. Vzal by som ho ako svojho druha, lenže moja moc na tu jeho nestačí. Keby sa jeho moc vymkla kontrole a bol by mojim druhom, tak výbuch jeho mágie zabije, ako mňa, tak aj mojich druhov. Čo by nebolo dobré. Tento svet našu a hlavne Harryho moc potrebuje. Už tak bol tento svet veľmi dlho bez našej skutočnej moci. Jednorožce a Dementori už nevládzu ťahať mágiu tohto sveta. Musíme to prevziať opäť my, Sortuliania. No bude to ťažké. Harry sa vráti do kuchyne chvíľu pred dokončením večere.

"Jedálenský stôl je už pripravený," usmeje sa.

Vyzerá to tak, že sa náš škriatok činí. Prikývnem, že som ho počul.

"Zajtra by sme mohli ísť do tej Gringottbanky. Aspoň budú mať ostatní čas ti pripraviť nejakú tu oslavu," pripomeniem mu list, ktorý dostal.

"Pre Merlina! Úplne som zabudol! Ach. Za chvíľu zabudnem aj aký je deň," zastona, zavrie oči a chytí sa za hlavu.

Ticho sa zasmejem.

"Toho sa myslím nemusíš báť. Dnes večer toho bolo veľa. Nie je div, že si zabudol," vypnem sporák a otočím sa naňho.

"Máš pravdu. Pôjdeš do jedálne za nimi? Poslal som pre nich Krema, takže už by tam mali byť. Ja ešte skontrolujem dezert," usmeje sa a ukáže na trúbu.