Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XXXII. Elixír

XXXII.

Charlie

              "Čo to…. malo znamenať?" vydýchnu prekvapene dvojčatá.

Pobaví ma ako sa na Harryho pozerajú šokovane s vyvalenými očami.

"Teraz sú obe len obyčajný muklovia. Nemajú v sebe ani štipku mágie, nie sú ani len motáci. Myslím si, že by ste ich mali preniesť do muklovského Londýna. V magickom svete už nemajú svoje miesto," pozrie sa Ametyst na Gringottov, ktorí šťastne prikývnu.

Keď sú tie dve už preč, tak sa Ametyst otočí na môjho otca.

"Viem, že za činy svojej manželky nemôžete. A nakoľko Váš najmladší syn je mojím druhom a Váš druhý najstarší syn je druhom môjho brata, by sme mohli uzavrieť povedzme…… krehké prímerie. Ale dávajte si pozor na zradu. Harry dokáže odpúšťať, ale ja nie. Keby bolo po mojom, tie dve trpia trestom horším než smrť alebo vyhostenie z magickej spoločnosti," povie ticho Ametyst a otočí sa k nám.

"Chcete ísť teraz s nami? Myslím, si že Harry by bol rád, keby mal dnes vedľa seba aj svojich zvyšných druhov."

"Pojdete? Máte teraz nejaký čas než sa budete musieť vrátiť na Grimmauldovo námestie," usmeje sa na nás Harry.

"Iste. Nemáme nič lepšie na práci," prikývne Rémus a ja sa súhlasne usmejem.

"Ešte počkajte. Čo ste vlastne zač? Áno Sortuliania, ale čo je to za stvorenie?" zastaví nás Bill.

"Sortulian bol úplne prvý magický tvor na tejto zemi. On sem priviedol mágiu a daroval mágiu ľuďom. Z našich predkov vznikli všetky magické tvory. Sme vládcami mágie. Dokážeme mágiu dať aj brať. A tento svet si našu moc už nezaslúži. Príliš dlho tento svet bol bez našej skutočnej moci. Jednorožce ani Dementori už nevládzu ťahať rovnováhu tohto sveta," pozrie sa naňho Harry skôr ako odídeme.

"Zajtra budeme späť na námestí. Keď tak nás kryte, že sme v Brlohu. Dik," usmejem sa na otca a bez čakania na odpoveď odídem za ostatnými.

Pri vchode do Gringottbanky nás ešte zastavia škriatkovia spravujúci Potterovské dedičstvo a nejaký neznámy škriatok. Podajú Ametystovi a Harrymu nejaký pergamen.

"Toto sa vám môže zísť," s týmito slovami odídu.

Konečne po dlhej dobe sa opäť premiestnime do Temného sídla.

"Tak tu ste. Vítam vás. Prišli ste akurát na obed," usmeje sa na nás Narcisa.

Tak ako sa zdá rovno ideme na obed. Skutočne som už hladný.

Severus

               Od rána pripravujem v laboratóriu ten elixír pre Harryho. Je skutočne náročný, čo som si vôbec nemyslel, že bude. Poslednú prísadu, Harryho krv, doňho vložím tesne pred obedom. Vydýchnem. Teraz už len pätnásť minút povariť a je hotovo. Nakoniec to nechať vychladnúť a stuhnúť na masť a môže ho Harry použiť. Som celkom vyčerpaný. Dôležitou časťou tohto elixíru bola moja mágia, ktorá sa musela do elixíru vpíjať po celý čas varenia. Našťastie už o pätnásť minút vypnem elixír a nechám ho chladnúť na kraji stola. Vyčarujem Tepmus a všimnem si, že je čas na obed. Akurát včas. Už som hladný. A aj Harry by už mal byť späť z Priečnej. Merlin dúfam, že ten výsledok bude pozitívny. Harry by sa zbláznil keby nebol. Zamračím sa. Tí chrabromilský idioti nevedia o jeho minulosti. Teraz neviem, či im to nemáme hovoriť aby sa s tým Harry pomaly vyrovnal a pomôžeme mu len my traja, alebo im to máme povedať, aby na Harryho nešli triskovou rýchlosťou. Niektorí by toho určite boli schopní. Keď vojdem do siene, tak zistím, že chrabromilčania sedia už za stolom. Spomeň čerta.

"Severus!" usmeje sa radostne Harry.

Pousmejem sa. Naňho sa nejde hnevať. Voľné miesto je medzi Tomom a Rémusom, ale aj tak idem za Harrym a dám mu jemný bozk na privítanie. Ani sebou necukne, čo považujem za dobré znamenie.

"Užil si si výlet?" spýtam sa a idem si sadnúť na voľné miesto.

"Celkom fajn až na malý problém. Ale už je vyriešený. Lucius sa ešte nevrátil z ministerstva?" spýta sa Harry napokon.

"Ešte nie. Čo to bolo za problém?" spýta sa Tom.

"Potom vám to poviem," sľúbi Harry.

Pozrieme sa s Tomom na seba a potom sa otočíme na Rémusa. Ten si povzdychne a nenápadne kývne k Bellatrix a ostatným nezainteresovaním. Prikývnem, že sme pochopili a pustíme sa do jedla. Niekedy behom obeda sa k nám pridá aj Lucius. Po obede dôjdem pre elixír, odvediem si Harryho do izby a nechám ho nech si ľahne na posteľ. Samozrejme sem o chvíľu prídu aj Charlie, Sírius, Rémus a Tom. Skôr ako aplikujem elixír, tak sa pozriem na tých troch.

"Už to vedia. Dnes sme z Priečnej skončili v Gringottbanke a tam sa všetko dozvedeli. Molly a Ginny boli zbavené mágie a vyhostené do muklovského Londýna," chytí ma za ruku, čím zodpovie moju ešte nevyslovenú otázku.

Prikývnem. Vyzerá to, že k tomu zaujali rovnaké stanovisko ako my. Radšej možnú pomstu Petunii nespomínať pred Harrym. Keďže má Harry na sebe oblečenie, kde má odkryté brucho, tak si aspoň nemusí vyhŕňať tričko. Vezmem trochu z elixírovej masti a rozotriem ju Harrymu cez brucho. Chvíľu bude trvať než sa masť vsiakne a ukáže sa výsledok. Harry ma chytí za ruku a zavrie oči. Druhú ruku mu drží Sírius, ktorý si k nemu ľahol. Keď masť zaschne, tak Harryho koža na bruchu na chvíľu zažiarí jasne modrým svetlom. Všetci sa tvária neisto, nakoľko nevedia, čo toto znamená. Keď žiara zmizne, pousmejem sa a pohladím Harryho po tvári. Otvorí oči a pozrie sa na mňa.

"No tak, čo to znamená?" spýta sa netrpezlivo Sírius.

Povzdychnem si. Ten je horší než šteňa. Musí zničiť každý okamih napätia. Harry sa ticho zasmeje a posadí sa. Sírius sa tiež oprie o čelo postele a Harry sa mu stúli do náruče. Potom zameria svoj pohľad na mňa.

"Je to pozitívne. Môžeš stále vynosiť zdravé dieťa, ale je dosť možné, že budeš na rizikovom tehotenstve," odpoviem konečne.

Harry sa šťastne usmeje a počujem ako ostatní vydýchnu zadržovaný vzduch.

Harry

             Keď mi Severus oznámi, že elixír mal pozitívny výsledok, tak som šťastím bez seba. Stále môžem vynosiť dieťa, aj po tej udalosti.

"A teraz by ste nám mohli povedať, čo sa vlastne stalo na Priečnej," sadne si Tom do vyčarovaného kresla pri posteľ.

Rémus si ľahne do postele vedľa Síriusa tak, že hlavu má položenú na Síriusových kolenách a Charlie si sadne na posteľ za Rémusa a oprie sa o čelo postele rovnako ako Sírius. Keď si spomeniem na Priečnu, tak si smutno povzdychnem. A to vyzeral byť taký pekný deň. Postupne im všetko poviem, čo sa stalo od doby, keď sme prišli na Priečnu. Hneď ráno som išiel do Gringottbanky aj s Ametystom, kde sme potrebovali vyriešiť ešte nejaké záležitosti. Rovno mi urobili komplexné vyšetrenie. Dokonca urobili aj test na prítomnosť elixírov v organizme. Našli nejaké stopy, ale boli staré už niekoľko mesiacov. Spomenuli sme škriatkom, či by nám mohli poskytnúť nejakú formu manželskej zmluvy pre tvora s viacerými druhmi. Sľúbili nám, že niečo pripravia. Myslím si, že je to ten pergamen, ktorý nám dali pri druhom odchode z Gringottbanky. Potom im poviem o tom, ako sme stretli Molly s Ginny až po chvíľu kedy sme odišli z Gringottbanky späť domov. Na konci rozprávania si povzdychnem keď si spomeniem, že som nestihol kúpiť darček pre Seva, za výrobu toho elixíru.

"Takže toto by mala byť manželská zmluva?" spýta sa Tom a vezme do ruky pergamen, ktorý leží na nočnom stolíku.

"Asi áno. Ešte som nemal čas to pozrieť," pousmejem sa.