Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XXVI. Strach

XXVI.

Severus

                  Príprava lektvaru nie je práve jedna z najdlhších, preto ma prekvapí, keď o pol hodinu odstavím lektvar a zistím, že Harry zaspal. Šupiny sú pripravené úžasne. Pousmejem sa nad týmto obrázkom a opatrne vezmem Harryho do náruče, aby som ho mohol uložiť na menší gauč, ktorý sa v miestnosti nachádza. Musel byť poriadne vyčerpaný. Vyzerá to, že má pokojný spánok. Aspoň že tak. Dúfam, že ho nebudú budiť nočné besy. Prikryjem ho dekou a dám mu bozk na čelo. Následne s miernym úsmevom idem upratať zostatkové prísady a bordel, ktorý po výrobe elixíru v laboratóriu zostal. Netrvá však dlho kým Harry v spánku začne kňučať a vrtieť sa. Zamračím sa. Toto určite nie je príjemný sen. Tento predpoklad mi v tom potvrdí aj jeho mágia, ktorá nespokojne začne víriť po miestnosti. Rýchlo prejdem k Harrymu. Sadnem si pri neho a chytím ho do náruče. Začnem do miestnosti pomaly vypúšťať svoju vlastnú mágiu, aby sa tá jeho upokojila. Funguje to, mágia v miestnosti sa stiahne späť k Harrymu, ale Harry sa neprestáva krútiť. Cítim ako sa mu zdvihla teplota. Neviem čo sa mu sníva, ale viem, že to môže mať katastrofálne následky. Preto zameriam svoju mágiu tentoraz priamo naňho. Po chvíľu mu začnú tiecť po tvári slzy, ale viacmenej sa upokojí a pevne sa mi drží košele. Nemienim ho teraz pustiť, tak tento fakt ignorujem. Ako na zavolanie v tej chvíli do laboratória vrhnú Tom s Luciusom. Uškrniem sa na nich.

"Vás len poslať pre smrť," poznamenám.

"Čo sa stalo? Harryho mágia začala víriť hradom. Chvíľu trvalo než sme sa sem dostali," pozrie sa na mňa Luc.

"Zaspal a očividne nemá práve príjemné sny. Pred týmto nás varoval. Jeho mágia ešte nie je zviazaná s našou, takže sa nám to bude ťažšie ovládať. Táto noc bude náročná," pousmejem sa do Harryho vlasov.

"Budeme sa musieť naučiť automatickému blokovaniu Harryho mágie. Bude to náročné, ale sme Harryho druhovia z nejakého dôvodu, takže nepochybujem, že to zvládneme," povzdychne si s miernym úsmevom Tom.

"Kde je vlastne Ametyst? Predpokladal by som, že tu pri tomto výbuchu bude prvý," zdvihnem nechápavo obočie.

"Toho sme vlastne nevideli už od rána. A ani chalanov," zamračí sa Lucius.

"Necítim ich nikde na pozemkoch ani v sídle. Tif!" zavolá Tom jedného z domácich škriatkov.

"Pán volal Tifa. Tif rád pomôže. Čo môže Tif urobiť pre pánov?" pokloní sa Tif.

"Kde je Ametyst s Dracom, Teom a Blaiseom?" spýta sa prísne.

"Pán Merrill zobral mladých pánov do lesa za pozemkami," odpovie Tif.

"Dobre Tif. Môžeš ísť," povie Tom a škriatok zmizne.

Vidím na ňom aj na Luciusovi, že nie sú práve nadšení. A viem aj prečo. Ten les nie je práve dvakrát bezpečný, aj keď pochybujem, že sa im s Ametystom niečo stane.

"Možno je to tak lepšie. Aspoň sa naučíme situácie s Harrym riešiť aj bez jeho pomoci. Nie vždy bude môcť byť pri ňom," poznamená Luc.

"Niečo na tom bude," pousmeje sa Tom.

"Hm…. Sev? Čo sa stalo?" zobudí sa Harry a nechápavo sa rozhliadne po miestnosti.

"Nič vážne. Len si zaspal," pomôžem mu poriadne sa postaviť.

"Ach…. Je mi to ľúto. Narobil som nejaké škody?" zatvári sa zúfalo a skloní hlavu.

"Spôsobil si menší výbuch mágie, ale dokázali sme ho zvládnuť. Takže sa nič nestalo. Aspoň máme tréning na noc," usmejem sa opäť a zvihnem mu hlavu.