Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XIX. Gringottbanka a Dedičstvo I.

XIX.

Harry

               S Ametystom čakáme než k nám príde hlavný škriatok. Neviem, čo odo mňa môžu škriatkovia chcieť. Nikdy ma sem nevolali, nikdy mi nič nepovedali, keď som sem prišiel a teraz mi pošlú list. Je to velice zvláštne.

"Dobrý deň," pozdraví sa Ametyst, čo ma preberie zo zamyslenia.

"Dobrý deň Lord Merrill, Lord Potter. Som rád, že ste sa tu zastavili Lord Potter. Naše listy sa k Vám nevedeli už dlhé roky dostať," pozdraví ma hlavný škriatok.

"Dobrý deň. Ten list, ktorý mi prišiel včera nebol prvý?" spýtam sa.

Toto zistenie ma úplne šokovalo. Ak mi poslali viac než jeden list, tak kde sú všetky tie listy?

"Samozrejme, že nebol prvý. Prvý list sme Vám zaslali pred siedmimi rokmi," odpovie mi škriatok.

"Ako je to ale možné? Nikdy mi nič neprišlo. A prečo ste ma teda nezastavili, keď som sem chodil každý rok na začiatku školy?" spýtam sa šokovane.

"Keď ste sem prišli, tak ste nikdy neboli sám, čo nám znemožnilo Vás osloviť. A máme podozrenie, že naše listy boli niekym odchytené," povzdychne si škriatok.

"To je celkom možné," prikývne Ametyst.

Kto by ale niečo také robil?

"Čo keby sme sa presunuli do kancelárie Vášho správcu účtov a majetku? On Vám povie všetko, kvôli čomu ste sem boli zavolaný," ukáže nám škriatok cestu do útrob banky.

"To by bolo vhodné myslím. Bol by som nerád keby ma tu niekto uvidel," pousmejem sa a pozriem sa po prázdnej hale Gringottbanky.

Je to zvláštne keď si spomeniem koľko ľudí je vonku na Priečnej.

"Nasledujte ma prosím," otočí sa škriatok a rozíde sa dlhou tmavšou chodbou.

Nikdy som si nevšimol, že by tu nejaká podobná chodba bola. Je to strašidelné a vzrušujúce zároveň. Milujem mágiu a z tejto banky je cítiť na kilometre. Cestou si vychutnávam pocit mágie vychádzajúci zo stien. Je veľmi osviežujúce vedieť, že mágia tohto sveta ešte stále žije. Ale väčšina ľudí si tento dar nezaslúži. Cestou som tak zabratý do sledovania mágie, že narazím do niekoho, kto vybehol spoza rohu a spadol by som na zem keby ma Ametyst nechytil. Keď už stojím opäť pevne na zemi, pozriem sa na dotyčnú osobu.

"Ospravedlňujem sa. Ponáhľal som sa a nepozeral som na cestu," postaví sa dotyčný zo zeme kde zdvíhal nejaké papiere.

Prekvapí ma, že v dotyčnom spoznám niekoho, koho by som tu vôbec nečakal.

"Bill? Čo ty tu robíš?" pousmejem sa.

"Poznáme sa?" zamračí sa na mňa.

V duchu sa zasmejem. Isteže ma nespoznal. Určite nemá až taký prehľad, čo sa v Anglicku deje.

"Áno Bill. Som Harry, Harry Potter," pousmejem sa.

"Harry? Bože veď som ťa vôbec nespoznal. Absolútne nevyzeráš ako ty. Doma síce vyšilujú, že si sa dostal do dedičstva tvorov a zmenil si sa, ale nemyslel som si, že tá zmena bude až taká veľká. Ale vyzeráš úžasne," zasmeje sa Bill.

"Ďakujem. Toto je môj priateľ Ametyst," kývnem na Ama vedľa mňa.

"Ametyst, toto je Bill Weasley," predstavím Billa Ametystovi.

"Teší ma," prikývne Ametyst keď si podajú ruky.

"Aj mňa teší. Ty asi budeš rovnaký druh tvora ako Harry, že?" pousmeje sa Bill.