Harry Potter a Stratené Dedičstvo

XXVII. Prebudené spomienky aneb krutá pravda vyšla na svetlo božie.....

XXVII.

Sírius

"Ten pocit mám aj ja a aj Rémus. Preto som sa vytratil z dola," posadí sa a oprie sa o čelo postele.

"Mám zlý pocit, že je niečo s Harrym," vojde ticho do miestnosti Rémus.

Ron je tesne za ním a zavrie dvere. Nie je práve šťastný.

"Myslíte, že by sme sa tam mali na noc vrátiť?" pozriem sa na nich.

"To by nebol dobrý nápad. Mama tu ostáva aj s bratmi. Bolo by ťažké udržať našu neprítomnosť v tajnosti," povzdychne si Charlie.

"Si v poriadku Ron?" spýta sa Rémus.

"Hej. Len by som bol rád niekde inde," povzdychne si smutne Ron.

"Zajtra by mal byť dom opäť chvíľu prázdny. Molly ťa tu nerada necháva, ale už si asi zvykla, že tráviš viac času s Charliem. Takže keď zajtra odídu na Priečnu môžeme sa premiestniť do sídla a zistíme čo sa tam stalo," rozmýšľa Rémus.

"To nie je zlý nápad. Dobre, tak zajtra ideme opäť na výlet," prikývnem.

Tom

Po Harryho doslovnom psychickom zrútení som začal pochybovať, že bol dobrý nápad sa pýtať na ten sprostý sen. Snažil som sa ho upokojiť a rozpustiť jeho obavy, že by sme ho boli schopní opustiť. Neviem síce čo mu spravili, ale skutočne som nečakal odpoveď, ktorá sa nám následne dostala. Doslova mi prechádzal mráz po chrbte. A to som počas svojho života videl iné zverstvá, ale nikdy by ma nenapadlo, že je niekto schopný niečoho takéhoto.

"Stalo sa to približne pred ôsmimi rokmi. Bolo to niečo málo pred mojimi deviatimi narodeninami. Strýko bol vtedy v zahraničí na nejakej konferencii asi na týždeň. Zostal som doma sám s Petúniou a Dudleym. Prvé dni neboli nijak zvláštne. Petúnia mi dala práce ako na kostole. Musel som sa postarať o dom aj záhradu, po celý čas som dostal len trochu vody a kúsok chleba. Dudley ma každú chvíľu bil a robil prieky ako vždy. Vlastne sa to príliš nelíšilo od bežného dňa, ale bolo to o niečo horšie, keďže strýko nebol doma, teda nehrozilo, že by Petúniu zastavil. Situácia sa skutočne zmenila o tri dni po strýkovom odchode. V ten deň som nedostal od tety žiadnu prácu. Dudley už od predchádzajúceho večera nebol doma, čo ma tiež dosť znepokojovalo. V dome bola čudná atmosféra. Teta mi prikázala sa ísť osprchovať, dokonca som dostal nejaké čistejšie a snáď novšie šaty. Nevedel som prečo sa tak správa. Mal som strach, ale prikladal som tomu dôvod, že možno nie je taká zlá a má aj nejaké srdce. Pravý dôvod jej správania som sa dozvedel už o pár hodín. Prišiel nejaký muž. Nevedel som kto to je a ani čo tam robí. Mal som z toho však zlý pocit..."

Už v tejto časti sa vo mne varí krv a rozhodne nie som jediný. Ani Lucius a ani Severus nevyzerajú, že by týmto príbehom prechádzali s horkou hlavou. Prial som si, aby Harryho príbeh týmto skončil, no bohužiaľ sme všetci vedeli, že to nebol ani začiatok...

"Petúnia ho privítala a o niečom sa rozprávali. Neviem o čom, ale nebolo to ťažké uhádnuť. Petúnia si od neho vzala nejaké peniaze a potom prišla ku mne. Povedala mi, že musím urobiť všetko, čo ten muž bude chcieť. Ak by som robil problémy, tak že ma vyhodí z domu a ublíži strýkovi. Potom ma vzala za ruku a dotiahla ma do jednej z nepoužívaných izieb, kde prišiel aj ten muž......." drží sa Harry pevne mojej košele a celý sa trasie.

"Harry....." dostanú sa k nám na zem aj Lucius so Sevom.

Sev je ten čo osloví Harryho a taktiež ho objíme. Nechce aby pokračoval v rozprávaní, ale vieme že musí. Nikdy sa tejto hrôzy inak nezbaví. Viem, prečo Sev nechce, aby pokračoval. Sám si toto prežil ako dieťa. Luc chytí Harryho za ruku. Harry veľmi plače a jeho mágia je opäť nespokojná. Dá mi zabrať ju udržať skrotenú a to napriek tomu, že mi pomáhajú Sev a Luc. Ale Harry ako by nás nevnímal.

"ZNÁSILNIL MA!!!!............ Ne-Nechcel som to. Prosil som nech prestane. Tak veľ-veľmi to bolelo. A on... on neprestal. Mal som taký strach a cítil som beznádej. Som špinavý, poznačený..... Ma-Mám strach keď sa ma niekto dotýka. V poslednej dobe sa to zlepšilo, ale je ťažké sa nestrhnúť vždy, keď sa ma niekto dotkne, alebo keď sa ráno prebudí vedľa Ametysta, tak koľkokrát stuhnem a mám strach, že sa to celé opakuje...... To preto je moja mágia tak nepokojná a koľko krát vybuchne. Niekto iný ako niektorí z mojich druhov mi zobral panenstvo, čím som stratil kontrolu nad mojou mágiou. Som poškodený. Nikdy nebudem dosť silný, aby som vládol mágii tejto zeme. Mám byť silnejší ako Ametyst. To síce som, ale som aj o to nebezpečnejší, pretože nemám nič pod kontrolou! Vždy keď sa cítim neistý alebo vystrašený, moja mágia sa ma automaticky snaží chrániť a keby ma Ametyst, alebo teraz aj vy, nedokázal blokovať, tak by som asi veľa ľuďom ublížil......." vzlyká Harry.

"Harry..... Prosím upokoj sa. Pre nás budeš vždy náš milovaný Harry, náš druh a nič iné. Milujeme ťa a všetko prekonáme spolu. Nebudeme na teba naliehať zničím, áno. Pôjdeme na všetko tak rýchlo ako budeš ty sám chcieť," utrie mu slzy Lucius.

Pri dverách počujem šum, ale zatiaľ si ho nevšímam. Nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo.

"To nie je ale všetko," povie tíško Harry.

Zhrozene sa naňho pozrieme. To snáď nemyslí vážne!

"Otehotnel som. Nechcel som dieťa od niekoho iného ako od svojich druhov. Ale nemohol som to malé v sebe zabiť. Nedokázal som to. Keď to Petúnia zistila, tak urobila všetko preto, aby som potratil. Prvé tri týždne sa jej žiadny z pokusov nepodaril. Nakoniec ostala tak zúfalá, že sa jej činy prejavia, že jedného dňa keď bol strýko v práci a Dudley v škole, tak ma dobodala nožom. Skončil som v nemocnici a Petúnia to zahrala do autu, že ma niekto prepadol na ulici. Tak sa zo všetkého vykrútila. Vedela, že dieťa nemôže prežiť takýto útok a tiež vedela, že muklovský lekári mi nebudú zisťovať, či som náhodou nebol tehotný, keďže som chlapec, nehovoriac o tom, že som mal sotva deväť...... Mám strach, že som dosť poškodený na to, aby som nedokázal vynosiť dieťa," trasie sa mi Harry v náručí.

Pozriem sa na Severusa a Luciusa. Ani oni nevedia ako na toto reagovať.

"To kvôli tomu si vtedy skončil v nemocnici? Prečo si mi to nepovedal. Alebo hocikomu inému? Toto sa ti nikdy nemalo stať," pozriem sa do dverí, kde stojí zničený Ametyst.

Vedľa neho stojí Blaise a drží ho za ruku pre podporu. Harry sa v mojom náručí pri jeho hlase trhne, rozplače sa viac a skryje sa viac do môjho náručia. Blaise pomôže Ametystovi posadiť sa na gauč, kde zloží hlavu do dlaní. Viem, že ho to muselo zobrať. Harry je preňho veľmi dôležitý. Blaise si sadol na operadlo a objal Ametysta okolo ramien. Upiera na nás skľúčený pohľad.

"Harry toto... nič z toho nebola tvoja vina. Minulosť už späť nevrátime, ale stále máme v rukách našu budúcnosť a urobíme všetko preto, aby si bol šťastný," zdvihne mu hlavu Severus a pohľadí ho po tvári.

Bolí ma Harryho pohľad. Jeho veľké oči plné sĺz sú viac než nevinné. Nikdy nepochopím ako je niekto schopný urobiť toto dieťaťu.

"Vy ma.... neopustíte?" spýta sa Harry so strachom zaliatými očami.

"Nikdy. Si pre nás dokonalý a už nedovolíme, aby sa ti niečo podobné stalo. Teraz si náš," pobozkám ho do vlasov.

Chvíľu je v miestnosti až dusivé ticho než sa Harry pozrie na Ametysta.

"Am?" spýta sa tíško.

"Všetko je v pohode Harry. Len ma mrzí, že si mi to nepovedal. Nikdy by som ťa tam nenechal," povzdychne si Ametyst.

"Ja viem, ale nemohol som.... Mal som strach a cítil som sa..... stále sa cítim použito. Ako by som všetkých zradil..... Bál som sa, že ma opustíš keď to zistíš. Bol si jediný môj priateľ a brat," pozrie sa naňho smutne Harry.

"Ja viem. Nemám ti to za zlé. Ale aspoň mi je teraz jasné, prečo je tvoja mágia mimokontroly.... Ale čo sa týka toho otehotnenia, existuje elixír, ktorý ti ukáže, ako si na tom zdravotne a či dokážeš vynosiť dieťa," pousmeje sa Ametyst.

"Môžeš ho pre mňa urobiť?" spýta sa Harry nádejne.