Harry Potter a Stratené Dedičstvo

V. Všetko sa zmení

Tááák a je tu pokračovanie. Pridávam dve časti, aj keď na blogu bola 4. časť už minulý týždeň. :)
Dúfam, že sa vám poviedka páči. Dopredu sa vám ospravedlňujem, ak by budúci týždeň nič nevyšlo. Nastúpila som na VŠ a aj keď je to externe tak je toho celkom dosť, zvlášť popri mojej práci..... Ďakujem za vašu podporu a trpezlivosť :)
táto poviedka je venovaná LH, VAI a každému kto sem ešte aspoň na chvíľu príde :D

V.

Severus

                  "Mojim narodením? Koho?" spýta sa zamračene Cisa.

"Aj mňa by zaujímalo kto mohol spísať tak starú históriu," zamračím sa.

"Možno keby ste mi neskákali do reči, tak by ste to už dávno vedeli!" zavrčí na nás Bella.

"Prepáč. Pokračuj," ospravedlní sa Cisa.

Bella otočí stranu a prekvapene sa zamračí. Otočí ďalšie dve strany.

"Čo sa deje?" spýta sa Tom.

"Písmo je tu nečítateľné. Úplne len samé machule," ukáže nám knihu.

"A ďalej nič nie je?" spýta sa Lucius.

"Počkaj…" začne listovať knihou.

Prejde ďalšie dve strany než na konci strany niečo nájde.

"Ešte tu nejaký kúsok je……a tak já, Merlin, som posledný Sortulian. Veľmi dlho sa ďalší Sortulian nenarodí a magický svet si potrebuje udržať čistú prírodnú mágiu, ktorá všetkým hýbe, inak náš svet, ktorý môj predok vybudoval navždy zanikne. Nepochybujem, že v budúcnosti sa o zánik magickej spoločnosti postarajú čarodejníci sami, ale aj keby malo spoločenstvo vymrieť, mágia zostane a zrodia sa noví Vládcovia, ktorí náš svet vybudujú od základov. A možno to tak ďaleko nezájde ak sa Sortuliania spoja v pravý čas. Teraz keď nadišiel môj čas odísť, mojou povinnosťou ako posledného, ktorí držal mágiu pri živote je nájsť zdroj, ktorý bude strážiť náš svet až do príchodu dvoch nových Vládcov, ktorí obnovia našu rasu. Preto som z posledných síl stvoril Alicorna a Dementora. Sú odrazom nášho druhu. Magický žiarivý čierno-strieborný kôň s rohom a krídlami, ktorý bude udržiavať mágiu zeme a života na svojom mieste a magický chladný tvor, zrodený z čistej temnoty, ktorá pochádza z hlbín srdca Sortuliana, tvor, ktorý je stelesnením smrti, bude udržiavať nespútanú mágiu a smrť na svojom mieste po tisícročia. Budú mať svojich vlastných potomkov, ktorými budú žiarivo biele jednorožce a pegasovia, ktorí budú v magickom svete považovaní za stelesnenie svetlá a démoni, ktorí budú stelesnením temnoty. Dal som im aj znamenie nášho rodu, ktoré im bude pripomínať, a všetkým, ktorí o nás vedeli a vedia, že patria priamo pod Sortulianov. Dal som im Sortuliansku striebornú krv a moc brať duše…… Tu sa kniha končí. Ďalej sú len prázdne strany. Alebo sú tak špinavé a staré, že sú nečitateľné," zakončí Bella.

"Merlin bol posledný Sortulian?!" skríkne Tom.

Všetci sme šokovaný. Vsadím sa, že polovica z nás absolútne netuší čo si o tej knihe myslieť. A taktiež sme nikto netušili, akú veľkú moc mali Sortuliania a Merlin, a aby zostala vyvážená tak svoju moc rozdelil na dve samostatné bytosti.

"Nie je to ale vôbec divné. Bol predsa veľmi mocný. Už dávno sa hovorí, že nebol obyčajný čarodejník a toto sa o ňom určite nevedelo. Ak by to o ňom zistila dnešná spoločnosť, tak by sa mohli stať dve varianty. Buď by prijali Harryho ešte viac než ako záchrancu čarodejníckeho sveta, alebo by zavrhli Merlina a jeho meno by bolo viac zakázané než tvoje Tom. A nejak pochybujem, že by kúzelníci zavrhli najväčšieho čarodeja všetkých čias, takže vsádzam na prvú možnosť," uškrnie sa Avery.

"Ako sa tá kniha vlastne volá?" chytí ju do ruky Rabastan.

Pozrie sa na obal a uškrnie sa.

"Zrod mágie - Sortulianska história, Merlin. To je až moc zrejme. Prečo si ten názov neprečítala skôr?" spýta sa.

"Ani som nevedela, že na tej knihe nejaký názov je! Viac ma zaujímal obsah!" oduje sa Bella.

"Len tak pre informáciu, nemali by ste ísť pre Draca a Theodora? Vlak prišiel do Londýna pred desiatimi minútami," ozve sa Tom, ktorý zamyslene pozerá von z okna a v ruke drží whiskey.

"Pre Merlina! Takto už nestihneme vidieť Harryho!" zdesí sa Cisa.

Bohužiaľ to je pravda.

"Snáď bude v poriadku," povzdychne si Tom.

Harry

              Preberiem sa až neskoro poobede. Ešte stále som vo vlaku, ale v kupé je nejak moc rušno. Som si istý, že som tu bol sám.

"Už si sa zobudil? Čoskoro budeme v Londýne," započujem Ronov hlas.

"Harry, nechceš odísť v Londýne s nami? Rodičom by to určite neprekážalo," započujem ďalší hlas.

Pretriem si zalepené oči spánkom a unavene sa pozriem na štyroch prítomných chalanov v mojom kupé.

"Nemôžem Draco. Mesiac musím vydržať u svojich príbuzných. Bohužiaľ aj v tejto podobe. Ale bude to v pohode," usmejem sa.

Nie som z toho nadšený, ale nemám na výber. Musím ísť k svojim príbuzným aj keď to kvôli mojej premene bude oveľa horšie než kedykoľvek predtým. Na nádraží všetci vystúpime a chováme sa akoby sme sa nepoznali. Odídem na muklovské nádražie, kde na moje prekvapenie ma už čaká strýko. Vlastne, prekvapivo je to práve môj strýko, ktorý ma má rád od prvej chvíle, čo som k nim prišiel, ale teta Petúnia vládne pevnou rukou a nenávidí všetko, čo jej pripomína nenávidenú sestru. A navádza k tomu aj svojho syna. Vernon chcel vždy viac detí, ale Petúnia mu ich odmieta dať. Vraj sa má Dudley oveľa lepšie ako jedináčik, preto neprijala ani mňa. Neustále opakuje aké muky si ona musela zažiť so sestrou, pretože jej rodičia dali sestru, ktorú nikdy nechcela a ktorá ju obrala o všetku pozornosť rodičov. Proste závistivá mrcha.

"Ahoj strýko," pozdravím ho spod plášťa.

"Ahoj Harry. Čo ten plášť?" spýta sa a vezme mi kufor.

"Stala sa menšia nehoda a z neznámeho dôvodu som sa dostal do dedičstva tvorov. Radšej si ho dám dole až doma," povzdychnem si.

"Petúnia nebude nadšená," poznamená.

"To viem tiež. Nechápem prečo sa s ňou nerozvedieš?" spýtam sa do vetra.

Ešte sa ako vždy zastavíme kúpiť jedny noviny, aby som sa dozvedel, čo je nové v muklovskom svete. Je to už náš rituál. Pár minút si postojíme v rade. Som zvedavý, či sa tam opäť píše niečo o mojej druhej rodine. Onedlho už ideme z nádražia.

"Pretože nechcem aby Dudley vyrastal v nekompletnej rodine. Navyše Petúnia by ich nevedela finančne zabezpečiť," prídeme k autu, strýko môj kufor uloží do auta a obaja nasadneme.

"Dudley má už dávno sedemnásť a čoskoro skončí školu. Už nie je dieťa, ktoré potrebuje tvoju starostlivosť. Nikdy ju nepotreboval. Viac bol naklonený k Petúnii než k tebe. Možno je načase, aby sa postavili na vlastné nohy a ukázať im, že svet, v ktorom žijú nie je realita," odpoviem mu.

"Možno máš pravdu. Je načase, aby sa aj Dudley osamostatnil," pousmeje sa strýko.

Draco

                Na nádraží čakám s Theom už dobrých desať minút po odchode vlaku. Nikto iný tu už ani nie je.

"Čo mohlo našich rodičov zdržať?" spýta sa Theo.

"Netuším, ale určite za chvíľu prídu," opriem sa o stenu.

"Je to tu až príliš mŕtve," obzrie sa okolo úplne prázdnej stanice.

Má pravdu. Ešte nikdy som tu nebol keď bola stanica prázdna. Je to veľmi desivé. Netrvá dlho a za nami sa ozve zvuk premiestnenia.

"Ahoj Draco. Prepáč, stratili sme prehľad o čase," objíme ma mama.

"Ahoj Theo," ozve sa Theov otec.

"Ahoj otec. Dobrý deň Lord Malfoy, Lady Malfoyová," usmeje sa Theo.