Harry Potter a Stratené Dedičstvo

VI. Miracle

Ďakujem za komentáre :)

VI.

Draco

                  "Už som opäť iba pani Blacková. Naš rozvod je takmer pri konci," usmeje sa mama.

Nevyjadrujem sa. Samozrejme som s tým bol uzrozumený a ak moji rodičia našli šťastie inde, nemám s tým problém. Viem, že mama našla svoje skutočné šťastie s Rabastanom Lestrangeom. Kiežby som aj ja našiel druhú polovicu svojej duše. Otec tiež ešte nenašiel toho, kto by bol ten pravý. Aspoň o tom neviem a je to dosť smutné. Chcel by som, aby bol šťastný aj on.

"Poďme. Pôjdeme do muklovského Londýna. Možno ešte zastihneme skontrolovať Harryho," upozorní nás otec.

"Harry je v poriadku. Boli sme s ním celú cestu vlakom a nič nehovoril," odpovie zmätene Theo.

"Len skontrolujeme, či si preňho prišli jeho príbuzní," odpovie Theov otec.

"Myslím si, že už budú preč. Prišli ste veľmi neskoro," odpoviem.

Vyjdeme na muklovské nádražie, ktoré narozdiel od magického je preplnené ľuďmi. Teraz neviem čo je desivejšie. Či to prázdne kúzelnícke nádražie, alebo preplnené muklovské. V tichu a nikým nespozorovaní kráčame až k východu. Zatiaľ sme Harryho nikde nevideli a pochybujem, že sa dá čierny plášť len tak prehliadnuť aj v takomto dave. Uvidíme ho až pred nádražím nastupovať do nejakého svetlo modrého stroja. Zdá sa mi, strýko Sev mi raz vravel, že sa to volá auto.

"Vyzerá to tak, že si preňho prišli," povzdychne si mama.

"Ešte ale nevideli jeho zmenenú podobu. Stále to môže byť problém," povzdychnem si.

"Do sedemnástich by ho mali nechať u nich bývať. Potom preňho môžeme prísť," odpovie Theov otec.

Moc sa z jeho názorom nestotožňujem, ale radšej neodporujem. Bude šťastie ak Harryho na jeho sedemnáste narodeniny nájdeme aspoň napoli živého. Vrátime sa na nádražie a nepozorovane sa odmiestnime domov.

Harry

               Zastavíme pred domom. Povzdychnem si a vyjdem z auta. Strýko mi vytiahne kufor a ďalej si ho už radšej vezmem sám. Teta nám otvorí dvere a vidieť na nej, že ma nepúšťa dnu s dvakrát veľkým nadšením.

"Čo ten plášť? Už nech je dole!" skríkne naštvane keď sa za strýkom zavrú dvere.

"To nie je dobrý nápad," cúvnem.

"Daj ho sem! Hneď!" natiahne ruku.

Povzdychnem si.

"Ako chceš," zložím si plášť.

Mám sklonenú hlavu, tak netuším aké sú ich výrazy, ale počujem ich zalapanie po dychu.

"Vždy som vravela, že si netvor! A dokonca ešte väčší než moja sestra!!" skríkne naštvane teta.

Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Stále niečo kričí aj keď sa ju strýko snaží upokojiť. Môj bratranec sa mi smeje a keď to nečakám, tak ma sotí do schodov. Vtedy predo mňa opäť príde teta a vrazí mi facku, ale zamrzne keď sa jej pozriem do očí.

"Zaujímalo by ma či tak veľmi závidíš kvôli tomu, že nemáš mágiu alebo kvôli tomu, že si nezískala žiadnu krásu," poviem jej chladne.

Je mi jasné, že som to prehnal keď uvidím jej rozzúrený ksicht.

"Vypadni z môjho domu. Viac sa sem nevrátiš," zasyčí.

"Sedemnásť mám až o pár týždňov," poznamenám zamračene.

"To je mi jedno. Tých pár týždňov to vydržíš aj sám a je mi jedno, či ťa niekto okradne, zmláti, zabije alebo či niekto znásilni tu tvoju krásnu tváričku. Nič iné si nezaslúžiš. Si len obyčajná kurva ako bola tvoja matka! Teraz odíď skôr, než ťa vlastnoručne vyhodím!" skríkne a nekompromisne ukáže na dvere.

Dudley sa iba škerí a ticho sa smeje. Strýko sa síce mračí, ale vezme kľúče od auta, môj kufor a otvorí dvere.

"Toto budeš ľutovať," zašepkám jej zlomyselne tesne pred tým než sa k nej otočí strýko.

"Zajtra podávam návrh o rozvod. V dohľadnej dobe môžeš očakávať list zo súdu a môžeš sa aj s Dudleym začať baliť. Po rozvode ti nezostane nič. Možno je načase, aby si si našla prácu aj nový byt a postavila si sa na vlastné nohy," s tým za nami zavrie dvere a odídeme k autu.

Sadnem si na predné sedadlo a usmejem sa na strýka.

"Tak kam pôjdeme?" spýta sa.

"Poďme k hotelu Lafrix. Je to slušný hotel, kde môžeš zostať a je neďaleko miesta, kde býva môj kamarát. Ja zostanem uňho, ale môžeme sa stretávať, keďže hotel bude len ulicu odo mňa," usmejem sa.

"Dobrý nápad. Tak ťa tam vysadím a ja sa pôjdem ubytovať," naštartuje a onedlho už vystupujem na mieste určenia.

Šťastne si povzdychnem a rozídem sa k veľkému, pevnému, svetlo zelenému stanu, ktorý je opradený kúzlami a mágiou. Nad vchodom sa neónovým písmom tyčí názov tejto muklami zbožňujúcej atrakcie, Cirkus Miracle. Tento cirkus je zaliaty mágiou. Každý kto žije v tomto cirkuse je kúzelník alebo magická bytosť. Sú tu ale asi traja muklovia, ktorí vedia o našom svete. Nemali by, ale vedia úžasné akrobatické triky, takže sa pridali k našej rodine. Náš cirkus je preslávený svojimi vystúpeniami, zvlášť preto, že máme zaradené aj hudobné čísla a niektore tvory majú neuveriteľný hlas. Je tu veľa upírov, vlkolakov, lesné aj vodné víli, dokonca pár bludičiek, metamorfmágov a oveľa viac bytostí. Nachádzajú sa tu tí, ktorí chcú žiť v magickom svete, ale zákony im v tom bránia, preto sa uchýlili k možnosti vytvorenia si vlastného malého sveta, v ktorom ich prijali aspoň muklovia. Veľmi často sem zavítajú na návštevu aj ďalšie bytosti, ktoré k nám nepatria, ale potrebujú pomoc a podobne.

"Harry! Dlho sme ťa nevideli! Čo ten plášť?" skočí na mňa jeden z vlkolakov, ktorý má na starosti zvieratá a tiež s niektorými vystupuje.

Zabudol som, že ma dokáže rozoznať podľa pachu aj keď som stále zahalený v plášti.

"Ahoj Vezu. Niečo sa stalo. Sú tu ostatní?" spýtam sa.

"Iste. Ako vždy počas voľna sú vzadu za manéžou a zabávajú sa," zasmeje sa a vedie ma hlbšie do vnútra stanu.

Navonok to môže vyzerať ako stan, ale vnútri je to úplne ako luxusná budova, okrem hlavného šapitá kde sa nachádza manéž. Tam to pre muklov vyzerá rovnako ako v inom cirkuse. Milujem mágiu. Cestou za ostatnými sa s Vezuom veľmi veselo rozprávame. On mi pestro opisuje čo sa tu všetko stalo počas mojej neprítomnosti a ja mu zase okrajovo poviem o magickom svete a čo sa v ňom skutočne deje za zverstvá. Onedlho započujem hluk ako sa ostatní bavia. Šťastne sa usmejem a zastavím sa v dverách do zákulisia manéže. Som tak rád, že ich opäť vidím. Konečne som doma.

"Hej! Banda! Pozrite koho nám sem vietor doniesol," osloví osadenstvo pobavene Vezu.

Samozrejme sa na mňa hneď upriami ich pozornosť.

"Harry!" ozvú sa šťastne.

Zasmejem sa a hneď visím okolo krku Ametystovi.