5.🌺

478 15 1
                                    

Prečo sa bozkával so Sar?
A čo tu vlastne robí?
Nemôže mi už dať konečne pokoj?!

Zostala som zarazene stáť a dívala sa na Shawna a Sar ako na duchov. Jediné na čo som sa zmohla bolo.

,,Ty?" "Wow to je perfektná reakcia. Tlieskam" teraz není vhodný čas na sarkazmus svedomie!!!

,,Ouuu Luccy?" usmial sa na mňa.

,,Nevolaj ma tak" povedala som cez zaťaté zuby.

,,Ahoooj" ignoroval moju poznámku a išiel ku mne s otvorenou náručou.

,,Nedotýkaj sa ma!!!! Zazrela som na neho.

Zazvonilo. Chvala bohu!!!

,,Musím ísť majte sa." Otočila som sa a všimla si že tu už Harry není. Kedy odišiel?

,,Luccy čakaj!!!" Rozbehla sa za mnou Sar. Ignorovala som ju a kráčala som ďalej. Sadla som si do lavice (samozrejme že mi bola Sar v pätách) a čakala na učiteľku. Mešká 5 minút.

,,Luccy tu máš mabil." Pošepkala mi Sar.

,,Uhm. Dik" zobrala som si mobil ktorý som vložila do tašky.

,,Luccy prečo si odišla?" Nevinne sa na mňa pozrela.

,,Lebo zvonilo."

,,Škoda som ťa chcela so Shawnom pozvať na kávu. Ideš?" Široko sa na mňa usmiala.

,,Ehm nie už niečo mám" previnilo som sa usmiala.

,,Škoda" posmutnela.

,,Nebuď smutná môžeme ísť niekedy inokedy." Usmiali sme sa na seba a objala ma. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošla učiteľka.

,,Deti môžte ísť domov som unavená a aj tak by sme sa tu len rozprávali o vašich prázdninách a viem že by to ani jedného z vás nebavilo." Trafila do čierneho!
,,Takže pobaľte si veci a zajtra sa vidíme."
Tá učiteľka sa mi páči!!!
$$$$$$
,,Milujem tú učiteľku!!!" Začala skákať ako malé detsko Sára keď sme vychádzali zo školy. Ja som sa iba zasmiala.

,,na čom sa smeješ?"
,,na tom že sa správaš sa ako decko"
Drgla som do nej.

,,OK tak ideš teda na tu kávu či ideš domov?"

,,Musím ísť domov. " usmiala som sa na ňu a objala ju.

,,OK tak sa zajtra vidíme" poslala mi vzdušnú pusu a rozbehla sa ani neviem kam. Ja som so smiechom nad ňou pokrútila hlavou. Otočila som sa a dala si do uší slúchadlá. Ani som sa nenazdala a už som bola doma. Nebývam moc ďaleko no ale ani päť krokov od školy. Taký zlatý stred. Otvorím si dvere a vojdem dnu. Všade je ticho. Až moc velké ticho. Vyzula som sa. vošľa do obývačky.

,,Som doma!!!" Zhučala som na celý dom. Nič žiadna odozva. Zvláštne.

,,Mamí? Oci? Je tu niekto? Halooo?"
S týmito slovami som sa prechádzala po dome. Čo sa pod zem prepadli?

Ako ich tak hľadám zakopnem o nožičku stola.

,,pre Krista pána kto tam dal ten prekliatý stôl?!!!" ZaZiapala som na celý dom a chytila si boľavú nohu. Pofúkala som si ju ako malé detsko ale nech aj tak ma nikto nevidí.

Vojdem do kuchyne a tam vidím papierik s odkazom.

Ahoj zlatko. S ockom sme museli ísť do firmy vyriešiť pár problémov. Prídeme až veľmi neskoro. Večeru máš v chladničke. Pa.
PS: s ockom ťa veľmi ľúbime❤!!!

Fajn naši sú preč čo znamäná že tu budem zase celý deň sama. Ja viem že som mohla ísť so Sar na kávu no išiel by aj Shawn. Nie ďakujem. Nemám záujem sa s ním o hocičom baviť a nie to ešte s ním byť v jednej miestnosti, dýchať ten istý vzduch.... Aaaaach už teraz sa mi chce vracať! No nič idem sa ja prezliecť a asi si aj pospím. No čo? Aj tak som doma sama.

Tak ako som aj povedala tak tak som aj urobila. Keď už som bola prezlečená v mojom obľúbenom pyžame ľahla som si do mojej milovanej postele. Posteľ je najlepší štvornohý priateľ človeka. Teda aspoň podľa mňa. Zakryla som sa perinou a privrela oči. Sníval sa mi v celku zaujímavý sen. Bola som sama na prechádzke. Tuším to bolo mesto. Keď som zahla do tmavej uličky počula som smiech. Nie smiech šťastia ale ten podlý smiech a nebol len jeden. Zľakla som sa. Zrýchlila som krok no pocítila som niečí dotyk na mojom zápästí. Od strachu som vykríkla. So strachom v očiach som sa otočila na dotyčného. Nevidela som mu do tváre ale na jeho ruke mal jazvu v tvare krížika❌. Začala som sa mykať. Proste som sa chcela niakym spôsobom z jeho zovretia dostať.
,,No tak maličká nemykaj sa. Nič ti neurobím. Možno." Zasmial sa. Už som aj začala plakať. Vrhol sa mi na pery. Moje telo okamžite začalo reagovať a snažilo sa ho odomňa odtisnúť. Podarilo sa!!! No stále ma držal za ruky. No keď som mu povedala
,,Ty idiot okamžite ma pusti!!!" Strelil mi facku. Chytila som si voľnou no zato roztrasenou rukou boľavé miesto na líci a ešte viac sa rozplakala. Znova sa mi prilepil na pery. Fuj! Už vidím ako toto celé dopadne. Pre neho dobre no pre mňa zle. No ten tam hore ma asi má trochu v láske. Zrazu som videla ako dve veľké ruky chytili jeho ramená a odsotili ho odomňa. Pane bože ďakujem ti z celého srdca!!!! Keď som sa pozrela na miesto diania uvidela som tam ako ten čo ma tu bozkával bol na zemi a môj záchranca ho búcha do tváre hlava nehlava. Len dotoho. Nerobilo mi to dobré sa na nicho dívať tak som sa otočila. Hlavu som si schovala do dlaní a začala som znovu plakať. Pocítila som niečí dotyk na mojom chrbte. Zľakla som sa a so strachom v očiach som sa pozrela na človeka ktorý to urobil. Bol to ten čo ma zachránil. Spoznala som to podľa jeho mikiny. Ten čo ma pobozkal mal červenú mikinu a on mal čiernu. Išla som mu poďakovať za to čo urobil no v tom mi pípol mobil.
Toho čo to má na svedomý asi zabijem!!!! Pozriem si mobil a oči sa mi zväčšia hádam o šesť čísel.

Shawn Mendes vám posiela žiadosť o priateľstvo.

Shawn Mendes vás práve začal sledovať.

No tak teraz neviem čo je horšia nočná mora.

School Love/H.S./ SKDonde viven las historias. Descúbrelo ahora