School Love/H.S./ SK

37♋

Harry

Ku*va ku*va som ale ko**t!!!! Ako som mohol toto o Luccy povedať???? Všetko čo som tam povedal bola lož. Až okrem tej stávky. Tá stávka je pravdivá. Keď som chalanom povedal ako som Luccy pobozkal v bare na WC a ona ma odstrčila (neviem čo ma to tam nepadlo ale mal som trochu vypité) chalani povedali že s ňou v živote nebudem. A ja aby som si zachoval svoju povesť som povedal že ju zbalím. Lenže som nepočítal s tým že sa do nej zaľúbim. Áno dobre ste prečítali.

Zaľúbil som sa do nej!!!! No a je to vonku.

Keď som v tej izbe počul ako povedala niečo po slovensky zalapal som po dychu. Ako to že ona vie po slovensky? Všetkému rozumela!

Keď odišla z izby spamätal som sa z toho "tranzu" a rozbehol sa za ňou. Jasné že keď počula môj hlas tak ešte pridala do kroku.

Na chodníku som ju skoro chytil ale je moc rýchla na mňa.

Ale keď som ju videl nasadať do Liamového auta zamračil som sa.

Čo tam pre boha robil ten sk*rv*syn? Prečo bol s mojou Luccy?

Naštartoval a Luccy sa na mňa posledný krát pozrela a v jej očiach bolo vidno smútok a bolesť a za to všetko môžem ja. V tej chvíli som vedel že som to posral........

Díval som sa na nich ako odchádzajú a potom som videl ako do nich narazil kamión a prevrátili sa.

Ihneď som sa za nimi rozbehol a pozrel sa do auta. Nikto tam nebol. Pozrel som sa na trávu pri ceste a tam videl bezvládne ležiace dve osoby.

Ľudia volali záchranky ale ja som sa sústredil len na Luccy ktorá ležala bezládne pri mne

Ani som si to neuvedomil a po mojom líci tiekla slza. Potom ďalšia a ďalšia.

+++++

Sedím v čakárni vyše troch hodín. Sanitka odviezla Liama aj s Luccy do nemocnice a ja som utekal domov pre kľúče od auta a bol im v pätách.

Je mi jedno že je zajtra škola. Musím byť pri Luccy a aj pri Liamovi ( predsa len..... je to môj kamarát).

Som tu sám lebo každého poslali domov. Mňa nie lebo som párkrát zažmurkal na sestričku a tá sa hneď išla roztopiť.

Volal som už každému z Liamovej strany a teraz sa chystám volať niekomu kto Luccy pozná veľmi dobre.

,,Niall?" Prehovorím do mobilu keď mi to konečne zodvihne.

,,Čo chceš?" Asi som ho zobudil.

,, Nemusíš byť na mňa až tak milý" prehovorím sarkasticky.

,, Sú dve hodiny ráno. Myslíš že mám chuť sa s tebou rozprávať?" Zavrčí do mobilu.

,, Máš číslo na tú Luccynu kamarátku?"

,, Možno...." Neevózne povie.

,,Pošli mi ho do správy"

,,Načo ti to je?" Je mi jasné že sa mračí.

,, Potrebujem jej niečo povedať. Neboj sa, je to kvôli Luccy ty casanova" zasmejem sa a zruším.

Za dve minúty mi cinkne správa a vytočím Sárine číslo.

,,Ano" ozve sa jej ospalí hlas v telefóne.

,,Sára?" Musím si to overiť.

,,Áno. Čo sa deje? A kto si?" Veľa otázok na mňa.

,,Som Harry"

,,Styles?! Ty máš odkiaľ moje číslo?" Zavrčí mi do telefónu. Nemá ma rada to ste už mohli zistiť.

,,Ty si presne taká milá ako Niall. Hodíte sa k sebe" nemôžem si to nechať odpustiť.

,, Aaaach čo chceš?" Zavrčí.

,, Ide o Luccy je v nemocnici" už mi nie je do smiechu.

Zasmeje sa.

,, To nie je na smiech" zavrčím. Správame sa ako dva psy.

,, Fajn a teraz mi naozaj povedz prečo si mi volal o 2 ráno."

,,Ty si hluchá? Veď ti vravím že je v nemocnici aj s Liamom!!!!" Už som stratil všetky nervy.

,,Čoooooo????!!!!!" Mobil som si musel dať o meter ďalej od ucha pretože Sárin hlas má neuveriteľný tón.

,, Idem za ňou kde je!?"

,,Som tu pri nej neboj sa. Nechoď sem lebo to bude zbytočné. Nepustia ťa sem."

,, Harry daj mi na ňu pozor a neublíž jej prosím niako. Naozaj ťa prosím" plače. Smŕkne si do telefónu.

,,Neboj v živote jej neublížim. Prisahám" poviem a zložím telefón.

;;;;;;;

,,Pán Styles?" Ozve sa hrubý mužský hlas ktorý ma zobudí.

,,Áno? To som ja" postavím sa keď zbadám doktora.

,,Ako sú na tom?"

,,Pán Styles, Liam Payne je v poriadku len tú musí pár dni zostať. Má zlomenú pravú ruku a ľavú nohu a ešte má menší otras mozgu. Ale za to slečna Scottová je na tom horšie." Zahryznem si do pery.

,, Má zlomené obidve nohy a ľavú ruku. Otras mozgu a je v umelom spánku....." Nedohovorí.

,,A?" Nalieham.

,, Jej šance na prežitie sú nízke. Je mi to ľúto" smutne sa na mňa pozrie.

Doktor odíde a nechá ma tam stáť s mojimi myšlienkami.

Je mu to ľúto?!!! Nič mu nie je ľúto!!!! Pre neho je MOJA Luccy len číslo pacienta ktorého vyšetruje!!! Mne je to ľúto ako nikomu inému!!!!

Začne sa mi zahmlievať pred očami a na líci cítim velké kvapky vody ktoré mi idú z očí.

Všetko je to moja vina!!! Kebyže ju neurazím odišla by pomalšie a určite by sa tomu kamiónu vyhli!!!

Schovám si hlavu do dlaní a skĺznem po stene na zem a plačem ako malé detsko. Je mi to jedno. Chcem len vidieť Luccyin úsmev a jej dokonalé oči!!!!!