Kúsok AROGANCIE

4.

Sedel som na schodíku a pozeral pred seba. Ešte som nebol dostatočne prebudení, aby som vnímal svojho spolužiaka a zároveň kamaráta Harryho.

„Veril by si tomu?" Skončil som monológ, bez toho, aby som ho čo i len slovko počul.

„Hmm." obrátil som sa k nemu. Jeho tvár nebola nejakí extra smutná ale skôr prekvapená a zároveň bol vyvedený z mieri.

„Tebe dačo vravieť." Zahundral si popod nos.

„Čo kurva na tom nevieš, že ráno nevnímam tak ako večer?" Niekedy som mal pri ňom pocit, že sme na nejakej terapii a on je môj pacient. Ak si myslí, že ja budem ako žena sedieť a počúvať, o čom sa mi sťažuje, je na omyle.

Postavil som sa na odchod. Ani som nepozeral na jeho blonďavú hlavu a tmavé oči, ešte by ma zastavil pre ďalšiu somarinu.

Otvoril som školské dvere a vošiel haly. Všade bolo ticho, v čom som sa uistil, že všetci sú na hodine.

Spokojne som si kráčal okolo jedálne. Už tieto moje neskoré príchody si zvykli aj učitelia. Začali mi to tolerovať. Ako by nie, keď im otec platí školné, za to aby som sa mal dobre alebo skôr oni. To je fuk.

Bol som rad, že som bol ušetrení od blbých reči, prečo som si dovolil neskoro prísť.

Cez jedálňu som prešiel na prvé poschodie a tu hneď v otvorených dverách som zbadal jedno dievča ako sa vžilo do maľovania.

Jej drobné telo si hneď upútalo moju pozornosť. Mala na sebe bielu košeľu, ktorá bola sem tam pomaľovaná. Rozhodne mi to nevadilo. Práve že naopak, nebola nudná.

Upútali ma jej aj tenké nohy, ktoré zdobili tmavé úzke rifle, čo mali na kolenách malé dierky a nitky z nich len tak vychádzali.

Vlasy mala voľne spustené, ktoré boli jemne stočené. Nevidel som jej do tváre.

Tak horlivo maľovala obraz, že si ani nevšimla, že tu stojím sakra už hodných pätnásť minút.

Sedela na veľkej stoličke a mávala so štetcom ako keby to bol čarovný prútik. Ťahmi sem a tam. Bolo to ozaj zaujímavé. Ešte nikoho som tak zažratého nevidel kresliť.

Chcel som dnu pozrieť viac, či tam je len ona, ale to už by som sa odhalil, že ju sledujem. Sám som nevedel, kto je to dievča.

Môj krásny obraz na dievča s umeleckým nadaním prerušila stará rašpľa. Pani učiteľka pri nej stala a čosi jej rozprávala o jej maľbe. Pretože ukazovala pred seba a potom na jej maľbu. Vzala jej štetec, ktorý si namočila do farby, ktorá bola na paletke. Paletku držalo dievča.

„Vidíš, Mína, už je to lepšie." Začul som učiteľkin hlas.

Mína?

To meno mi nič nehovorilo. Sám som sa poškrabal za zátylok. Momentálne som si nevedel spomenúť, či nejaké dievča na meno Mína poznať.

Ako sa učiteľka otočila mojím smerom. Schoval som sa za dvere. Rozhodne som nechcel, aby videla, že och pozorujem.

V tom mi začalo byť ako o dušu. Kráčala k dverám, tam pri ktorých som stál ja. No teraz už schovaný.

Počul som jej kroky, bola veľmi blízko. Moje srdce zrýchlilo. Cítil som sa ako keby som niečo ukradol a teraz sa schovával, aby ma dotyčná osoba nemohla nájsť. Presne takto som sa cítil. Bál som sa a to kurevský dosť.

Zatvorila dvere.

V tom som si šťastné vydýchol. Z čela som si utrel imaginárny pot. Z úst mi vyšiel tichý vzdych. Bol som rád, že len zatvorila dvere. Že ma neobjavila. No ma druhej strany som pocítil sklamanie. Chcel som zistiť, kto je tá Mína.

Zaťal som v päsť. Chcel som buchnúť do dverí, no v tom som sa zastavil. Na dverách bolo napísané 3. A.

Pokiaľ ma pamäť neklamala tento ročník sme mali len jednu triedu, žiadna 3. B nebola.

Spokojne som si vykračoval do svojej triedy. Mal som dôvod prísť za Harrym do jedálne, hoci to tam neznášam. Hlavne ten nával zasraných študentov, ktorý sa tlačia ako keby zadarmo rozdávali smartfóny. Vedel som, že väčšina tretiakov chodí na obedy, už len zistiť, ktoré je to dievča.

◼◼◼

„Bertie." Ozvala sa mama.

Nereagoval som.

„Bertie?" Skúsila to znovu.

„Nevolaj ma tak!" Zavrčal som na ňu. Rozhodne som nemal chuť na jej blbé reči. Nie potom, čo som do jedálne prišiel zbytočné. Nebola tam.

Sedel som tam s Harrym a počúval jeho priteplé keci. Pritakával som mu a tiež sem tam zapojil, aby sa nepovedalo. No jedným okom som behal po jedálni načo sa obzrel aj on. Spolu s ním aj ostatní kamoši Jared a Code.

„Princ si hľadá krásnu žubrienku." Cod sa zasmial nad svojou hlúpou poznámkou, načo aj ostatní, samozrejme okrem mňa.

Harry ešte nezabudol natrepať, že som bol ráno mimo a zdrhol som preč do triedy, čo si ostatní z toho odvodili, že som odišiel za žabkou.

„Dobre, Ben. Je to lepšie?" Nereagoval som. „Už od obeda ako si tu došiel, sedíš pred čiernou obrazovkou a mi netvrď že nie." Mama si dala ruky v bok.

Čo si tým postojom akože myslela? Že ju budem brať ako otca. Že jej hneď teraz poviem o tej maliarke, kvôli ktorej som na smiech pred mojimi kamošmi.

„Nechaj ma." Znovu som na ňu zavrčal. Teraz som sa už postavil a odišiel do svojej izby.

Ani keď ma chytila za ruku som nezastavil. Ignoroval som ju rovnako ako všetkých v škole. Odišiel som do izby, kde som za sebou zamkol dvere. Nech mamu ani nenápadne prísť sem a tie skurvene dvere otvoriť.

Kopol som do svojej tašky, ktorá bola pohodená na mojej čiernej koženej posteli uprostred sivej izby s jednou červenou stenou.

Sadol som si za stôl. Ruky som si zahrabol vo vlasoch. Hlavu som sklonil, čím sa mi ťažko dýchalo. Chvíľku som tak bol, no potom som sa narovnal. Zrak mi padol na môj notebook.

Z ničoho nič ma zrazu osvietilo.

Zapol som svoj notebook. Naťukal som stránku našej školy. Klikol som na žiakov z tretej triedy. A pozeral si ich mená. Najprv som hľadal na M. No rozhodne medzi ne nepatrila Mína.

Našiel som skôr Monica a Meddison.

Skúsil som prejsť dievčenské mená úplne všetky. Len jedno mi do toho celého pasovalo - Amína.

Celým menom Amína Thornová. To meno mi bolo akési povedome. Len som si nemohol spomenúť, kde som ho už počul. Keby som videl tvár, bolo by to lepšie. Ľudí si pamätám podľa tváre a nie podľa mien.

I keď meno hovorí veľa o danom človeku ale v tomto prípade nie. Nevedel som ho priradiť k osobe.

Notebook som vypol spokojný s tým k čomu som sa vypátral. Pozrel som na hodiny. Bolo niečo pol desiatej. Rozhodol som sa ísť spať. Zajtra je čas skoro stávať. Už len kvôli nej, prídem skôr.

❤❤❤
Ďakujem za 🌟✳
staroflife25
NikoliatkoSabova
❤❤❤
Zajtra budú až dve časti, kvôli tomu že cez víkend nebudem doma. Tým pádom ani časti nebudú, až v pondelok.
❤❤❤