Kúsok AROGANCIE

13.

❤❤❤
Za neustále podporovanie túto časť venujem NikoliatkoSabova
❤❤❤
A tak isto veľké ĎAKUJEM
za 400 videní 🙈❤
❤❤❤

Stála som pri knihách v školskej knižnici. V ruke som držala jednu z vybraných knižiek. Obsah som už mala prečítaní, ale moja zvedavosť chcela preletieť knižku očami, čo ma čaká vo vnútri.

Posledné dni som trávila tu na. Bolo tu príjemné ticho. Tak isto som tu bola skoro sama. Málo kto tu z terajších žiakov prišiel.

Knižnica sa stala mojím útočiskom pred nepríjemnou situáciu. Potrebovala som svoju myseľ zamestnať fantazírovaním nad knižnými hrdinami.

Netúžila som sa s stretnúť s tým nafúkancom. Zničil ma ako len sa len dalo. Vedela som, že teraz už to nebude také ako pred tým. Podkopal mi moje malé sebavedomie. Hnevala som sa na neho. Ale vedela som, že nemám proti nemu šancu. Nie keď on je ten silnejší.

„Amína, už som ňou prehovor. Koľko krát sa ti musím ospravedlniť?" Vošla za mnou Lauren. V očiach mala obrovskú ľútosť. Bolo vidno, že ju to mrzí. Ako by nie, keď ma za ním poslala ona.

Ignorovala som ju, hoci som ju veľmi dobre počula. Otočila som druhú stranu knihy. Dávala som jej jasne na javo, že ma vyrušuje, že som zaneprázdnená a že v žiadnom prípade s ňou neprehovorím.

Ona neprišla o svoje sebavedomie. Ju nikto tak škaredo neponížil ako mňa. Nikto ju nenazval škaredou, nikto ju nevyhodil z domu ako zatúlaného psa.

„Bože. Prepáč mi to naozaj. Tak veľmi ma to mrzí. Ja som ale hlúpa. Benjamín nie je taký, za ktorého som ho mala. Teraz už u mňa klesol veľmi dole. Hlavne keď si dovolil na teba hnusne prehovoriť." Bila sa po hlave aká je hlúpa. Nachvíľu som sa odtrhla od čítania a pozrela na ňu.

„Odpusť mi to." Jej oči boli zničené, že som s ňou do teraz neprehovorila, že som dokázala tak dlho byť ticho a nevšímať si ju.

Pravdou bolo, že ak by som sa nezašila do knižnice, tak by som tak dlho nedokázala byť ticho.

Nahlas som si vzdychla. Zatvorila som knižku a dala si ju do batohu. Znova som sa na ňu pozrela. Laurie sa len jemne pousmiala. Vedela, že ma to obmäkčilo.

„Vážne ťa to mrzí?"

„Ani nevieš ako. Najradšej by som teraz za ním pobežala a sama mu vytrhla tie jeho gule a hodila ich psom." Tvárila sa pri tom veľmi vážne. Až som mala na chvíľu pocit, že naozaj za ním pobeží a vytrhne mu gule.

V očiach mala veľké odhodlane. Verila som tomu, ak by som povedala dobre, sprav to. Určite by to spravila. Jej oči vraveli za všetko. Stála sa z nej bojovná šelma.

Len som sa zasmiala nad jej slovami. Na to by som ja nemala guráž. Ani len facku dať, nie to vytrhnúť gule.

„Ale to nemusíš robiť. Stačí ak ho už nespomenieš." Vztýčila som ukazovák, ktorý znamenal ako výstraha, že ak ho spomenie, tak to už so seba nevydám ani slovko.

„Sľubujem." Pozrela sa mi do očí. Vystrčila svoj drobný malíček. „Na malíček."

Obe sme sa pousmiali.

Tak isto som vystrčila malíček. Preplietli sa nám. Zočí voči sme si pozerali, že to obe myslíme naozaj vážne a že ten sľub, ktorý si teraz dávame v tejto malej školskej knižnici aj dodržíme.

◼◼◼

„Zajtra si nezabudnite kúpiť vianočný lístok na obed, na zajtrajšiu kapustnicu. Očakávam od vás, že prídete. Ne že nás tu bude desať z tejto triedi ako pred rokom." Náš triedny nás prepaľoval pohľadom. Vedela som ako aj on a nielen on, ale všetci sme vedeli, že nás zajtra zostane aspoň toľko.

Zajtra bol piatok, posledný školský deň. A od pondelka sme mali vytúžené sladké vianočné prázdniny, na ktoré sa každý tešil. Každý mal na svoju radosť svoj dôvod. Ja som sa tešila, že budem s babinou a s mojím bratom tráviť viacej času ako doteraz. Už teraz som vedela, že babí pozve na večeru svojho Rafaela.

„Podotýkam, že zajtra sa neučíme. Budeme pozerať film cez plátno. Ak máte nejaké slušné filmy, tak ich môžete doniesť." Dodal pán učiteľ skôr ako zazvonilo na hodinu.

Žiaci sa rozpŕchli veľmi rýchlo. Väčšina z nich išla do jedálne.

Laurie ma chytila za lakeť, pretože jej kroky nestíhali s tými mojimi.

„Musíš tak vždy utekať?" Vydýchla so seba.

„Ja predsa neutekám. Mám len rýchle nohy."

„A pekne dlhé." Zahundrala si popod nos.

Zasmiala som sa.

Laurie bola odo mňa skoro o celú hlavu nižšia ako ja. Tým pádom aj jej telo bolo ešte drobnejšie ako to moje. Občas mi prišla ako taká malá myška alebo aj ako mravček.

„Zajtra prídeš do školy?" Vyzvedala, keď sme kráčali cestou do jedálne.

„Neviem, nechce sa mi tam ísť. Nie je to povinné ako tvrdí triedni." V skutočnosti by sa mi aj chcelo. No lenže moje obavy boli silnejšie. Bála som sa, že narazím na neho. Čo určite je to aj možné, pretože všetci budeme spoločne jesť za spoločným stolom. A to už sa mi dvakrát nechcelo tam sedieť a pozerať na jeho namyslenú tvár ako sa tam popri všetkých naparuje ako pyšný páv.

„Musíš prísť. Nechcem byť sama." Fňukala.

„Veď Larisa tam je a aj Monica." Spomenula som naše ďalšie dve spolužiačky. Samozrejme tie dve boli častejšie spolu ako s nami.

„No veď práve. Oni dve budú len pri sebe a mňa budú ignorovať. Za to ty nie. Ty ma vidíš. Ty si ma všímaš." Sklamane sa priznala. Brala ma ako najlepšiu kamarátku. Ani nečudo, že ju to tak mrzelo, keď som sa s ňou tie posledné dni nerozprávala.

Hlasno som vzdychla. To som jej nemohla spraviť. Nemôžem ju nechať samú. Nie potom ako dlho a vytrvalo sa mi prosila o odpustenie.

„Tak fajn." Zamrmlala som si.

„Uiiii." Zapišťala na celú jedáleň. Hneď ma objala ani som nestihla dopovedať zvyšok, čo som mala na srdci a už ma stískala.

„Ale nezabudni. Žiadni..."

„Ben. Viem. Sľúbila som ti to." Skočila mi do reči. Usmiala sa mi do hrude. Jej ruky ma silno stískali od toľkej radosti, že zajtra nebude sama.

V tom ma zaplavil ten známy pocit, že som niečo dobre spravila pre niekoho iného. Hoci to nebol žiadny dobrý skutok ani nič podobné, že som niekomu pomohla. Išlo len o takú malú radosť. O radosť, že som tu pre ňu, napriek tomu, čo sa stalo v tom dome.

Som odhodlaná čeliť zajtrajšku proti Benovi. Hoci som vedela, že moju úzkosť a moje nízke sebavedomie sa radšej skryje pod stôl ako by mal zase prehovoriť na mňa. 

❤❤❤
V utorok mám pre vás menšie prekvapenie. Sú Vianoce a ja vás chcem tiež nejako obdariť. 💙🎄
❤❤❤
A tak isto vám prajem
krásne vianočné sviatky plné
lásky a radostí🎄
❤❤❤