❤❤❤
Venujem staroflife25 za neustále podporovanie tejto knižky ❤
❤❤❤Kráčala som po chodbe. Očami som hľadala Laurie. Boli sme dohodnuté, že sa počkáme na vrátnici. No lenže stál tam vrátnik úplne sám, nik iný. Preto som sa rozhodla ju hľadať hore. Možno sa jej nechcelo čakať. Možno nám obsadila stoličky, aby sme si vôbec spolu sadli.
Kráčala som veľmi opatrne. Okrem nej som hľadala aj Benjamína. Netúžila som potom, aby ma prvý zbadal. Preto je dobre ho vyhliadnuť ako prvá. Potom sa mi bude ľahšie vyhýbať.
„Monica." Usmiala som sa na tmavovlásku s havraními vlasmi a s oblejšími bokmi. „Nevidela si Laurie?"
„Hm." Popozerala sa naokolo, či ju nezbadá. Jej myseľ sa sústredila na moju kamarátku. Tvárila sa veľmi vážne a veľmi rozmysliac, kde môže byť a či ju vôbec videla. „Myslím, že nie. Napísala si jej?"
„Nenapadlo ma to. Ďakujem." Usmiala som sa na ňu, čo mi aj ona venovala svoj úsmev.
„A keď sme už pri hľadaní, nevieš kde je Larisa?" Jej oči sa zúžili. To robila vždy, aby sa jej druhý človek zľakol a prezradil jej čo aj nevie.
Teraz som sa ja poobzerala. A potom som ju zazrela ako kdesi v kúte horlivo flirtovala s jedným z Benových kamarátov, s Harrym.
„Ďakujem." Monica ma potľapkala na rameno a odišla za svojou kamarátkou.
Super. A kde je tá moja?
Znova som sa prechádzala po chodbe. Dokonca som si všimla, že už si sadali aj na stoličky, iní si zas na stoličky ukladali svoje batohy, aby im nikto neobsadil miestečko.
Z vrecka som vytiahla svoj ošúchaný mobil. Našla som v ňom Laurine číslo a napísala jej sms, kde je. Hneď mi od nej prišla správa.
LAURIE - Doma som. Chorá som.
Tak to je naozaj super. Mňa donútila prísť do školy. Čo som ani nemala v pláne. Už len kvôli nej som prišla. A ona si dovolí mi nenapísať, že nejde? Že nepríde do školy, lebo chorá?
Zlostila som sa. Skôr na seba ako na ňu. Nemala som povoliť. Teraz by som bola doma a pomáhala babke piecť koláče. Dokonca aj malý Jeremy zostal doma pri babke.
V tom si ma zahliadol Jared. Hneď som uhla pohľadom. Nie nie nie a nie. Snáď ma nezbadal, pomyslela som si.
Znova som nakukla za roh, či náhodou nezmizol preč. Práve naopak. Moje očí sa stretli s tými jeho. Až som spadla dozadu pri cúvaní, ak by nebola za mnou stena.
„Ty sa mi vyhýbaš?" Prehovoril ako prvý. V očiach mal obrovské odhodlanie. Sám nevidel, že sa s ním nechcem rozprávať. Nevnímal moje pocity. Skôr naopak. Sústredil sa na tie svoje. To čo on chce.
„N-nie." Vyjachtala som so seba. Bola som z neho nervózna. A ešte väčšmi, keď som tu sama a každý má svoju dvojicu, len ja nie.
„Super, už som nám dvom obsadil miesto pri stole. Všimol som si, že niekoho hľadáš. Myslel som, že mňa. Tak som nám vopred obsadil." Vyčaril obrovský úsmev, ako keby mi daroval zásnubný prsteň.
To sa mi snáď sníva.
Chytil ma za pás a pritiahol k sebe. Bola som z jeho dotyku vykoľajená, že sa ma dovolil dotknúť.
Spolu sme kráčali ku stolu, ktorý bol vianočné vyzdobený. Ja som sa skôr sústredila na ľudí okolo seba. Bolo nás naozaj málo. A ako som si všimla, nik si nesadol k svojej triede. Práve naopak, každý kde chcel a s kým chcel. Dokonca aj učitelia boli pri sebe. Nik sa nestaral študentov, ktorý tu prišli. Nik nezapisoval chýbajúcich. Každý mal na tvári úsmev.
Sadla som si na svoje miesto pri Jaredovi. Hneď pri mne si sadla Larisa aj s Harrym. Oproti nám sa posadil Code s Monicou. A vedľa nich bolo voľné miesto. Benjamín očividne neprišiel.
„Mína." Larisa sa na mňa šťastné pozrela. Bola naozaj prekvapená, že sedím s nimi. Nečakala to, že budem patriť ako keby do ich partie.
Otočila som sa k nej. Usmiala som sa na ňu a už som otvárala ústa, len že opäť prehovorila.
„A kde máte Benjamínka?" Pozerala po chalanoch. Čakala, že jej jeden povie dôvod, prečo sa nedostavil.
„On na také nie je." Ozval sa Code.
„Už len kvôli mne mal prísť." Oblizla si pery. Rukami si napravila svoje bujné prsia. A potom cmukla na Codyho.
„Vážne tu budeme jeho riešiť?" Osopila som sa na nich. Naozaj som nemienila o ňom počuť celý vianočný obed.
„Zlatko, musíš pochopiť jednu vec. S Benom je lepšie vychádzať za dobré. Inak by si mohla zažiť to čo Marie." Ľútostivo sa na mňa pozrela.
Marie bolo jedno dievča z našej školy. Jedným časom spolu chodili. Bola odo mňa o rok mladšia. Pre Bena o dva. Bola naozaj krásna. Mala svetlé blond vlasy so zlatistým odleskom. Jej modré oči perfektné ladili k Benovým. Bola hotový anjel. Naozaj bola prekrásna.
Na jednej party sa avšak opila, čo takmer nevedela ani o sebe. Na tej party sa vyspala Drewom.
Drew tiež kedysi patril do ich skupiny. Od toho incidentu už nie. Samozrejme sa to Ben dozvedel. Na ďalší deň bola zverejňovaná ako tá najväčšia špina. To bolo oproti tomu nič. Až pokiaľ ju ľudia nezačali rovnako ohovárať ba aj horšie. Dokonca začali vznikať o nej aj nepekné klebety.
Už do ďalej nezniesla a sama požiadala mamu o prestúpenie na inú školu. A preto už nie je medzi nami. Zostala na ňu len škaredá spomienka - tá ktorá podviedla.
Krivo som pozrela na Larisu. Určite tak nedopadnem ako ona. Hoci to u neho doma bolo naozaj na mále. Ale posledné dni proti mne nič nepodnikol. Snáď. V duchu som sa modlila, aby nekul svoje zákerné plány na neskôr.
„Do Amíni si určite nedovolí. Je pod mojou ochranou." Jared ma chytil za stehno. V duchu som sa poďakovala za vhodný výber oblečenia. Mala som na sebe rifle. Tým pádom mal chlapec smolu.
„Čo? Vy ste akože teraz pár?" Vyletelo z Monici, ktorá do teraz celú situáciu len pozerala.
Jared mlčal rovnako ako ja. Ale nezabudol spraviť ten provokatívny úškľabok, čomu si všetci pripisovali, že áno. Hoci to nebola pravda.
To už som sa naozaj namosúrila. Ja rozhodne s nikým nechodím. Vstala som. Vzala so svoj batoh a odišla preč od stola.
„Kam ideš?" Skríkol na mňa Jared.
„Na záchod." Klamala som.
„S batohom?" Krivo na mňa pozrel Harry.
„Mám krámy." Ďalšie klamstvo. Teraz som už dúfala, že ma nechajú na pokoji.
Dievčatá nahodili chápavý výraz. Pretože nie každá žena rada chodí s vložkami na verejnosti. A tobôž nie v škole.
Pokúsila som sa o slabý úsmev a stratila som sa im z dohľadu. V šatni som si navliekla svoj obľúbený kabát a vypadla preč zo školy.
YOU ARE READING
Kúsok AROGANCIE
Romance„Je jedno koľko omietky si dáš na seba, vždy budeš v mojich očiach tá škaredá." Chrapľavým a veľmi hnusným hlasom na mňa prehovoril. V očiach mal toľko nenávisti, až mi po holom chrbte prebehol studený a zároveň pálivý mráz.