Kúsok AROGANCIE

20.

❤❤❤
Prajem príjemné čítanie.
❤❤❤

Benjamín

„Hej, Ben!" Lakťom do mňa drgol spolu sediaci Harry.

„Čo?" Pozrel som na neho.

Sedeli sme v jedálni. Oproti nám sedel Code. Pri ňom bola nacapená Monica a hneď vedľa nej sedela prísavka - Larisa. Neušiel mi na ňu pohľad, ako sa snažila ma zaujať. Špúlila perami a sem tam mrkla okom.

Kedysi som sa dal zblbnúť jej peknou tváričkou. Teraz už nie. Príde mi až príliš vyumelkovaná. Ak ma chcela zaujať, musela prísť na niečo iné.

„Ty si ma zas nepočúval." Zlostil sa kamarát. Ani mi nedal priestor a už ďalej rozprával. „Túto s Lari sme sa bavili o nejakej party."

„Načo?" Krivo som pozrel na nich dvoch.

Prísavka len prikývla. „Áno, Benjamínko, že by sme mohli zase spraviť party. Pokojne môže byť aj u mňa. Cez víkend mám voľný byt." Cmukla.

„Som ňou nepočítajte." Chladne som zahlásil.

„Ale... ale..." Habkala.

„Nie, Larisa. Nejdem a bodka." Tú už som sa postavil so svojej stoličky a odišiel. Ani som na nich nekukol. Vedel som, že ma budú poza chrbát ohovárať, ale bolo mi to jedno.

◼◼◼

Doma som sedel na pohodlnom gauči. Ani som poriadne nevnímal, čo dávajú v televízii. Dnes som akosi nemal náladu.

Stále som rozmýšľal na ňou. To ako on ju zbadal na zemi na tej lúke. Celá bola špinavá. Na to že bola zafúľaná od blata mi prišla rozkošná.

Tak veľmi som sa držal, aby som ju nepobozkal. Aj dnes škole som ju potajomky sledoval cez prestávky, keď som ju zbadal, ako okolo mňa prešla a ani si to nevšimla. Niečo na tom dievčati ma priťahovalo.

„Čo pozeráš?" Prisadla si ku mne mama celá zadychčaná.

„Nič." Pozrel som na ňu.

Bola naozaj strapatá. Pod očami mala malé kruhy. Bola nevyspatá. Prezrel som si ju starostlivým pohľadom, či jej je dobre. Lebo rozhodne tak nevyzerala. Prišla mi unavená a vyčerpaná.

„Hmm." Neveriacky na mňa pozrela, pričom prižmúrila svoje oči. Siahla po ovládači a sama zistila, čo to za film ide.

Hlavu si zaborila do dierky medzi ramenom a krkom. Rukami si ma pritúlila. Chytil som jej dlaň a spolu s ňou som sledoval televízor.

Obaja sme začuli kroky mužskej postavy. Vo dverách sa zjavil otec. Mal na sebe smoking. Pozeral sa na svoje hodinky. No svoj pohľad zapichol do nás. Jeho tvár sa mračila.

Dokráčal pred nás, čím nám zakryl svojím veľkým telom televízor.

„Benjamín ako si to dovoľuješ si len tak odísť zo školy!" Začal. „Informoval som sa v škole ohľadom teba. Ani známky nemáš výborne!" Stále sa mračil a hneval.

Potom pozrel na moju mamu. „A ty!" Prstom ukázal na ňu. „Načo si tu ty? Načo?"

Netrpezlivo kráčal sem a tam. Krivo pozeral a čakal, čo mama vypotí. Tá len mlčala. Celá strachom sa chvela. Ruku mi stisla.

„Prosím ťa, to mi povedz! Načo si tu ty? Aby si si nohy vykladala? Máš sa oňho starať! Kde je? Čo robí? Či vôbec chodí do školy. Či sa učí!" Teraz už otec penil.