Kúsok AROGANCIE

29.

Benjamín

Z hlboká sa nadýchla. Videl som na nej, že je nervózna, že sa samá premáha, aby mi to povedala. K ničomu som ju nenútil. Sám som sa jej na to spýtal, keďže moja zvedavosť bola silnejšia.

„Neboj." Mal som pocit, že som to musel povedať. Obaja sme si sadli. Pozerali si z očí do očí.

„Nevadí, ak sa oblečiem? Je mi akási zima." Rukami si zakrývala svoje krásne telo.

Prikývol som. Odpustil som si narážku, ktorá by mi padla aj vhod, keby sme sa nebavili o tak vážnej téme. Sám som ju nechcel rozrušovať.

Obaja sme siahli po svojom oblečení a už nám nič nebránilo, k tomu čo sa Amína hodlala mi povedať.

Vzal som jej obe ruky a pozrel na nich a potom na ňu, že už môže začať. Bez slova som na ňu hladké a svojimi modrými očami som ju len povzbudzoval.

„Stalo sa to pred piatimi rokmi. Jeremy, to je môj brat, si na to tak nepamätá ako ja. Ja som mala vtedy trinásť rokov. Už som to vnímala poriadne, čo sa stalo." Ďalší hlboký nádych.

Bolestné sa zadívala do ohňa. Jedna slza jej ušla von. Muselo to byť pre ňu hrozné.

„Sama neviem, čo sa vtedy vôbec stalo." Cítil som ako sa chvela. Teraz už nie od zimy ale od strachu, čo prežila a čo zažila.

Sám som jej stisol ruky, že som tu. Že nedovolím, aby sa jej teraz čosi stalo.

„Náš dom odrazu horel. Strašne horel. Pamätám si ako mama dobehla za mnou. V rukách niesla môjho brata. Poháňala ma, nech ho vezmem a nech idem von pre pomoc, že ocko je na tom veľmi zlé." Ďalšia slza. Ani sa na mňa nepozrela. Stále sa dívala do ohňa.

„Amína..." Šepol som. Samému by ma nenapadlo, že čosi také si musela odskákať, už ako dievča.

„Bola noc." Ďalšiu slzu si utrela. „V pyžame som utekala s bratom von z domu. Mama mi pomohla. Povedala, že sa vráti." Ďalšia slza. Teraz už ju nechala tiecť.

„Povedala mi to. Sľúbila mi to. Vravela mi, že sa vráti, že len... že len..." Ticho vzlykala.

„Psst." To už som ju vzal do náručia. Jemne som sa s ňou kolísal vpred a dozadu, tak ako mi to zvykla robiť mama. Strašne mi to pomáhalo sa upokojiť.

„Už je dobre... Mínka, som tu s tebou. Nič sa nám nestane, dobre? Už je dobre." Šepkal som slová, ktoré som myslel so srdca. Chcel som, aby sa upokojila. Nechcel som, aby sa znova vrátila do tých čias, keď bola ešte malé dievčatko. Nechcel som, aby znova trpela za stratou rodičov.

„Ach, Ben." Vzlykla mi do tričká.

„Ak ti to pomôže, ja nie som na tom tak dobre ako sa zdá byť." Jemne som sa usmial, čím som sa jej snažil dať silu. Sám som chcel, aby našla tú silu a bola silná.

„Tak to máš pravdu, pán perfektný." Zahundrala a hneď sa na tom aj zasmiala. Tiež som sa usmial.

„Ver či never, ale môj otec s nami je málo kedy. I to keď príde, stále v duchu prosím, nech aj odíde." Veľmi vážne som povedal.

Sám som sa presviedčal, či mám jej povedať viac. No čakal som. Bol som ticho, nech moje slova spracuje.

„Prečo?" Veľmi prekvapene na mňa pozrela sama nemohla uveriť tomu, čo som povedal.

„Mám rád otca, to áno... ale... ach, keby sa správal trocha inakšie." Ťažko som si povzdychol.

„Myslím, že som tu niekde zbadal čokoládu." Zmenil som tému. Mne samému bolo to veľmi ťažko o tom rozprávať. Preto som rad, že mne sa dokázala zveriť, hoci som jej nedal na to dôvod.

Po tejto vete sa jej rozžiarili očí ako malému dievčatku, kúpite zmrzlinu, ktorú nemôže mať stále.

„Čokoláda je moja slabosť." Oblízala si svoje pery.

Postavil som sa, že idem z malej kuchynky vybrať tú sľúbenú čokoládu. Amína ma nasledovala. Vytiahol som ju so skrinky, kde bolí iné suroviny. Otočil som sa k nej a začal mávať jej pred očami mávať čokoládu.

Začala sa za ňou naťahovať. Pokýval som hlavou, že ju tak ľahko nedostane. Na tvári som mala malý úškrn. Sám som chcel, aby ma pobozkala. Myslím, že jej pery budú mojou novou slabosťou.

Prstom som si ťukal na pery, aby sama prišla na to, čo od nej za to čakám.

Tá len porazenecký prižmúrila oči. Postavila sa na špičky. Nahla k mojim perám a hneď ich aj spojila. Samozrejme som nechcel len taký suchý bozk.

Dvoma rukami som si ju chytil okolo pása a ešte viac k sebe pritiahol. V jednej ruke som držal čokoládu. Amína spolupracovala.

Potom sa odtiahla a naklonila sa k môjmu uchu a ticho šepla: „Myslím, že som objavila novú slabosť." S tými slovami sa odsunula dozadu. Vzala si z ruky čokoládu, ktorú som jej nestihol podať. Zaskočila ma.

Ta sa len na mňa jemne zasmiala tak milo a dievčensky. S čokoládou odišla do obývačky, kde si sadla na pohodlný gauč.

Sám som sa pre seba usmial, aká je rozkošná.

Odišiel som za ňou. Tá ma len ponúkla s malou kockou čokolády. Prijal som ju. Sám od seba som sa k nej pritúlil. Proste som to tak cítil. Amína si svoju hlavu viacej zavŕtala do mojej hrude. Obaja sme pozerali von oknom. Sem tam som pozrel na jej prsty. Mala ich tak drobné.

Už nejedla čokoládu. Zvyšok odložila vedľa seba. Vzal som jej malú rúčku do tej svojej. Sám som si porovnával ruku, kto o koľko ju mám väčšiu.

„S mamou občas takto k sebe schúlený radi sledujeme nejaký program, čo dávajú v telke. Pri mne sa necíti taká osamelá." Ticho som šepol.

„Tvoja mamka musí byť úžasná." Pozrela sa na mňa, čím zaklonila hlavu, aby mi dobre videla do tváre.

„To aj je." Usmial som sa. Spomenul som si na mamu, ako sa o mňa vždy s láskou stará.

„Ja mám len moju babí." Ako spomenula svoju babku, hneď sa jej očí rozžiarili. „Neviem, čo by som bez nej robila. Je to najúžasnejšia osoba akú poznám."

Prikývol som. Sám som zablúdil do minulosti. Ja a moji starí rodičia. Ani ich poriadne nepoznám, teda z maminej strany nie. Toľko čo viem je, že môjho otca neprijali ako zaťa. Zas z otcovej strany k nám občas chodievajú. Toľko čo presedia, sa bavia s mojou mamou. Ja s nimi nerád sedím a o niečom s nimi rozprávať. Pretože ich debaty sú len o to, aby vytiahli zo mňa informácie.

Amína si hlasno zívla. Rukou si prekryla ústa, nech jej nie je vidieť až na mandle.

„Myslím, že pôjdem spať." Slabo sa usmiala.

„Dobre, len roztiahnem gauč." Teraz už som sa nechcel tískať a byť ráno ako po nejakej party, celý drevený a nevyspatý.

Sama to pochopila. Postavila sa, že mi pomôže.

❤❤❤
Už dlhšie som rozmýšľala na recenziu kníh, ktoré som už prečítala.
Ale to len tak som uvažovala nad tým, ak by ste mali záujem.
❤❤❤