❤🎄❤
Ďakujem vám za každé podporovanie
AnnamariaStavil
NikoliatkoSabova
BELAreader02
staroflife25
❤❤❤
A je to tu. Do nášho domu zavítali ako aj do iných Vianoce plné lásky, pohodlia a pokory. Tešila som sa, že dnes, hoci bude nás málo, budeme spolu a hlavne zdraví.
Babí už od rána púšťala vianočné piesne, na ktoré sme sa naladili. Dokonca malý Jeremy tiež. Rozhodol sa ma poslúchnuť a popratal si svoju večne neupratanú izbu.
Jedným očkom som skontrolovala môjho brášku. Pratal naozaj usilovne. Mala som z neho veľkú radosť. Už je to veľký chlapček. Spokojne som odišla za babkou, či jej netreba s niečím pomôcť.
V kuchyni pripravovala kapustnicu, ktorá rozvoniavala snáď všade. Babí popritom hýbala bokmi raz do jednej a raz do druhej strane. Úplne sa vžila do vianočnej piesne. V tom začala aj spievať refrén známej pesničky.
„Last Christmas, I gave you my heart
But the very next day you gave it away
This year, to save me from tears
I'll give it to someone special
Oooh, oooh my love"
V tom si ma babí všimla ako spravila malú otočku okolo svojej osi. Chytila ma za ruky a spolu som ňou sa točila dookola. S plného hrdla sa nahlas zasmiala. A znova pokračovala spievať refrén vianočnej pesničky.
Ja som bola tiež naozaj šťastná, vidieť babku takto veľmi šťastnú. Je vidieť, že sa veľmi teší.
„Och, moje dieťa. Už som ti vravela, že príde Rafael?" Pozrela sa mi do očí, hneď ako sa skončila pesnička.
„Áno, babí. Už si mi to vravela. Neboj, ja Jeremyho upozorním, aby sa choval slušné." Zvážnela som.
Tá sa len s plného hrdla zasmiala. Čo jej je?
„Nemusíš. Nech sa baví." A znova si zapla tú istú vianočnú pesničku Last Christmas.
„Babí?" Troška som ju oslovila hlasnejšie, aby ma počula. Keďže tu popri varení skákala a krútila sa ako mladica. Ani ja som nebola toľko naladená na Vianoce ako babka.
„Hm?" Pozrela na mňa.
„Nemám ti s niečím pomôcť? S hocičím." Popozerala som okolo seba, či naozaj nepotrebuje pomôcť.
Všetko bolo ako malo byť. Ozdoby povešané, stromček už postavený aj ozdobený. Palcom som prešla po polici aj tá bola čistá. Kedy to stihla všetko sama popratať? A bez mojej pomoci.
„Nie, naozaj nie. I keď je tu jedná vec." Uši som na pnula a hodlala ju poslúchnuť. Čakala som s čím treba pomôcť. „Treba mi vajíčka. Neskončila by si po ne? Obchod ešte bude otvorený."
„Jasné." A už som odchádzala z bytu.
Ako som kráčala po ulici všimla som si Bena. Sedel hore na streche domu a pozeral sa pred seba. V ruke držal cigaretu. Z úst vyfukoval dym, ktorý mi je tak nepríjemný.
Jeho tvár bola ľadovo kamenná. Neviem, čo sa mu hodí hlavou ale rozhodné bol akoby nahnevaný. Jeho pohľad sa mračil. Keď už som nadobudla, že sa na neho príliš dlho pozerám, odvrátila som hlavu pred seba. Už som si ho ďalej nevšímala. Bola som rada, že som ho len z diaľky videla.
◼◼◼
,,Určite to bude Rafael." Pred zrkadlom si babka svoje drobné biele vlásky upravovala. „Amína choď otvoriť. Alebo... Počkaj. Ja ich otvorím." Úplne znervóznela.
„Babí, upokoj sa. Veď stresuješ pri tom ako keby to bolo vaše prvé rande. Bude to len večera." Podotkla som.
„Vianočná večera." Doplnila ma. Ako keby bol v tom rozdiel. Ja som len prekrútila očami.
Babka samá odišla k dverám svojmu drahému otvoriť.
My s Jeremym sme už čakali pri stole a čakali na naše dve hrdličky.
„Amína!! Zlatko?" Rozkrikovala sa babka.
„Čo?" Skríkla som spätne.
„Poď sem, prosím."
Sama som sa postavila od stola a odišla k dverám. Hneď ako som ho zbadala vo dverách som okamžite zbledla. Vážne musel prísť až domov, aby mi znepríjemnil Vianoce?
„Rýchle Amína. Každú chvíľu má prísť Rafael." Postrčila ma k dverám a sama sa vytratila kde si preč.
„Čo-čo tu chceš?" Oči že mi dobre nevyskočili. Sama som bola prekvapená, že ho vidím pred svojím domom.
„Myslím, že toto je tvoje." Ruku vystrel. Mal ju v päsť. Trpezlivo som čakala. Otvoril svoju dlaň. V dlani mal môj prívesok, ktorý mam po mame.
Babka mi ho darovala ako pamiatku na rodičov. V vnútri v srdiečku sú ich fotografie ako boli mladý a ako už nás mali.
Ani som si neuvedomila, že som ju vytratila. Rukou som si chytila krk, či naozaj tam nie je. Nebol tam.
Snažila som sa potláčať slzy. Ak by mi to nedoniesol, pamiatka na nich, by bola fuč. Hoci som mala pár vecí po mame. Ale náhrdelník bolo niečo iné. To bol cenný poklad. Čisté zlato a ešte k tomu s fotografiami.
„Áno, je." Chladne som odvetila. Rukou som sa poň natiahla. Lenže chlapec v čiernom znova zakryl dlaň.
Už som chcela na to niečo povedať, ale predbehol ma.
„Otoč sa." Tichým a tak dominantným chrapľavým hlasom odvetil, že som ho musela naozaj poslúchnuť.
Otočila som sa. Z ťažká som sa nadýchla. Teraz ma perfektnú príležitosť ma ním zaškrtiť. Ale to nespravil.
Jeho studené ruky sa dotkli môjho holého krku. Dotyky boli naozaj zvláštne. Pod nimi som mala husiu pokožku. Pripisovala som to k studeným rukám.
Náhrdelník mi dal pekne pred seba a vzadu ako stál za mnou, mi ho zapol. Náhrdelník som mala znovu na krku. Otočila som sa k nemu. Ešte som to všetko strebávala. Nič zlé mi nespravil. Práve naopak, spravil dobrý skutok. To bolo niečo viac ako darček. Sám musel vytušiť, že ten náhrdelník znamená pre mňa veľa.
„Ďakujem." Ticho som šepla.
Benjamín sa na mňa úplne inak pozeral ako do teraz. Ak v jeho v očiach vidím nehu, tak mi teraz dajte jednu za ucho. Pretože sa mi nechce tomu veriť. Benjamín Stone sa na mňa pozerá s nehou v očiach.
Skôr ako odišiel sa mi dotkol náhrdelníka, pričom sa ma nepatrne alebo aj zámerné dotkol mojej kľúčnej kosti. S malým výdychom na moju tvár mlčky odišiel.
I ten malý nepatrný dotyk vo mne vyvolal naozaj zvláštne pocity. Sama som ich nevedela pripísať. A rovnako som si jeho správanie nevedela vyložiť. Teraz mi prišiel rozhodne iný.
„Amína." Rafael sa ukázal hneď vo dverách, zatiaľ čo som ja stála a rozmýšľala nad Benom. „Kde máš babku?"
A môže sa vianočná večera začať.
Rukou som ukázala, že vo vnútri. Naozaj som nebola schopná žiadneho slova. Pripravil ma o ne. Rukou som si chytila náhrdelník, ktorý mi sám zapol. Medzi prsty som vzala srdiečko a hladkala ho.
Ešte som sa pozrela na ulicu, či ho nezbadám. Už som jeho postavu nezastihla. Odišiel.
❤❤❤
Dneska mám pre vás menšie prekvapenia.
Ako prvé prekvapenie - bude dneska aj druhá vianočná časť z Benovho pohľadu. ❤
Ako druhé prekvapenie - bude malá vianočná poviedka o Dilí a Jordanovi ❤.
Tí čo majú prečítanú knihu Dília, sa môžu tešiť na poviedku Pod stromčekom. Najdete ju v knihe Dília.
❤❤❤
Šťastné a veselé Vianoce
Vám praje Aurika 🎄
❤🎄❤
KAMU SEDANG MEMBACA
Kúsok AROGANCIE
Romansa„Je jedno koľko omietky si dáš na seba, vždy budeš v mojich očiach tá škaredá." Chrapľavým a veľmi hnusným hlasom na mňa prehovoril. V očiach mal toľko nenávisti, až mi po holom chrbte prebehol studený a zároveň pálivý mráz.
