Kúsok AROGANCIE

8.

❤❤❤
Venujem: staroflife25 a NikoliatkoSabova ❤

Krásne sobotňajšie poobede som vykročila s tou správnou nohou rovno do supermarketu. V hlave som si opakovala potraviny, ktoré mi babka kázala kúpiť. Dokola som si ich opakovala ako taká pokazená platňa.

Vonku nebolo ani stopy po snehu, až som mala taký pocit, že miesto Vianoc sa blíži jar a s ním aj Veľká noc.

Pamätám si na sneh, ešte keď som bola malá. Vtedy žila naša mamka a ocko.

Bol december a všade bolo veľa snehu. Vtedy som s rodičmi stávala obrovského snehuliaka. Hneď na to sme sa guľovali. Pamätám si ako sme boli šťastný. Vtedy moja mamička čakala môjho brata. Boli sme kompletná rodina. Ani by ma vo sne nenapadlo, že sa to jedného dňa zničí.

Až príliš dlho som sa zapozerala na vlhku trávu rozmysliac nad minulosťou, kde na tráve nezostal ani naznak snehu, keď som pritom narazila na tvrdú postavu muža. Rovno som zaborila svoju hlavu do jeho hrudníka. Bol naozaj pevný.

„Thornová, mala by si si tie klapky už dať dole." Zavrčal mi známi chrapľavý hlas.

Len nech to nie je Benjamín Stone.

Odhodlaná zdvihnúť svoju hlavu a pozrieť na muža, ktorý patrí tento chrapľavý hlas, ma vyrušil jeho malý nepatrný dotyk jeho veľkej ruky.

Môj myšlienkové pochody razom zamrzli. Už som aj zabudla, čo mi to zas škaredé povedal.

„P-prosím?" Hlavu som zaklonila. Podarilo sa mi pred ním zakoktať, čo som nemala v pláne.

Jeho krásne vykrojené pery som si všimla ako prvé. Na tvári mu pobehoval opatrný úsmev alebo malý úškľabok?

„Tie klapky." Jeho oči sa šibalský zasmiali. Znova ten jeho prihlúpy úškrn.

„Čo prosím?" Oborila som sa na neho pričom som zvraštila svoje neupravené obočie.

„Neušiel mi tvoj pohľad ako sa na mňa pozeráš. Priťahujem ťa." Nahlas sa zasmial akoby sám pre seba.

Sršala z neho veľká sebadôvera.

„Ja? Ja na teba?" Neveriacky som na neho hľadela.

„Ale áno, Thornová." Vychutnával si svoju dominantnosť.

„Nevymýšľaj si. A láskavo ma nevolaj priezviskom. Vlastne ma vôbec nevolaj." Zavrčala som po ňom.

Sama som netušila, kde sa to vo mne zobralo. Ešte sa nestalo, že som nabrala toľko odvahy. Vlastne aj viem. Z jeho strany to bolo nepriame tvrdenie proti môjmu. Vymýšľal si. Tak som musela zahájiť svoju pozíciu a tým pádom sa očistiť. Ak si myslí, že je najkrajší a pri peniazoch, že mu skončíme na kolenách úplne všetky? Nie, rozhodne ja nie.

Benjamín ma zdrapil za zátylok. Pritiahol si ma bližšie. Pričom som si mohla privoňať jeho vôňu. Voňal tak ako vždy. Úžasné priam neodolateľne za sladký melónom.

Jeho dych som cítila pri svojom uchu až smeroval k môjmu krku. Priam ma jeho dych hladil.

„Nezahrávaj sa som ňou, Thornová." Ako náhle zašepkal svojím typickým chrapľavým hlasom, sa odo mňa oddialil. Pozrel na mňa svojimi ľadovými očami plné morskej vody.

Jeho ruka ma pustila.

Zamračila som sa na neho. V duchu som si vydýchla, keď vykročil iným smerom ako ja. Ešte som stihla za ním pozrieť. Nasadol do auta značky Range Rover na miesto šoféra. Jeho veľké čierne auto sa blýskalo novotou.