Kúsok AROGANCIE 3

2.

❤❤❤
Mojí verní čitatelia,

Dnes máme ďalšiu kapitolu. Medzi nimi to bude veľmi napínavé. Čo si myslíte vy?

Zajtra sa môžete tešiť na Benjamínov pohľad ❤
❤❤❤

Mlčky vystúpil z auta. Celý čas ma nespustil z očí. Stále ma svojím modrým pohľadom hypnotizoval. Ja som tam stála ako obarená. Zmohla som sa len na jeho meno. Len som ho oslovila a nič viac.

Benjamín zamkol svoje auto a podišiel ku mne. „Pozerám, že ste ma zabudli pozvať na Kylovu oslavu." Precedil to namysleným tónom, pričom nezabudol vykúzliť svoj nádherný široký úsmev.

„Ja som ľudí nepozývala. To Kira." Prehovorila som o čosi hlasnejšie ako on. Snažila som sa stať pevne na zemi, keďže som mala kolísavý pocit. Cítila som sa ako na kolotoči. Vedela som, že ak nezrátam do desať, sa vysypem na zem ako vrece zemiakov.

Moje srdce stále bilo len pre neho. V myslí som sa za to karhala. Veľa veci som spravila preto, aby som na neho zabudla. Stálo sa to len na chvíľu a to aj tak keď som to zapila whisky, čo ja som nezvykla piť. Vždy som bola pri víne.

„Ehm." Hlasno si odkašlal. Z vrecka si vytiahol škatuľu cigariet a z nej malú cigaretu. Následne si ju priložil k perám a zapálil. Potiahol si z nej. Chvíľu vydržal v sebe držať ten odporný nikotín, až kým ho sám nepustil von. A to rovno na mňa.

Hneď som sa rozkašľala.

„Len si tak hovorím, prečo si ešte stále tu." Obzrel si ma od päty až po hlavu. Pripadala som si pri ňom veľmi smiešne. To akým spôsobom sa som ňou rozprával.

Typický Ben, pomyslela som si.

„To ťa nemusí zaujímať." Snažila som sa znieť drzo a hlavne byť stručná. To bol on, kto ma od seba odstrčil, keď som mu chcela dať šancu, mi to vysvetliť, porozprávať sa. Veľmi dobre si spomínam, že mi nezdvíhal hovor. A už ani na moje správy neklikal. Nenechal mi videne. Skrátka nič.

„Pila si, čo?" Uškrnul sa. Pozeral sa mi priamo do duše. Určite si všimol moje sklenené očí, ktoré dávali jasné najavo, že som dnes pila viac ako by som mala.

„Čo?" Tvárila som sa nechápavo. Prečo sa stará? Nechápala som. A bolo mi to aj jedno. Druhý krát sa už s ním nezapletiem. Už viac nie.

To ho vyprovokovalo a hneď ma chytil za lakeť. Odhodil nedofajčenú cigaretu na zem a nohou ju postúpal, nech zhasne. To už s druhou voľnou rukou ma pritiahol k sebe bližšie. Cítila som jeho novú vôňu. Voňal naozaj inak. Že by sa kvôli mne zmenil?

„Amína, ti dobre radím. Nezahrávaj sa som ňou. Vieš ako to môže dopadnúť." Zavrčal mi do ucha.

Vedela som, že ma raz Larisa pred ním varovala. Ešte na začiatku, keď som ho tak veľmi dobre nepoznala. Povedala mi, že je lepšie s ním vychádzať za dobre ako za zlé. Vie uštedriť ranu dvakrát viac ako ja. Preto som to brala z jeho strany ako vyhrážku.

„Vyhrážaš sa mi?" Pozrela som na tie jeho dva oceány, ktoré ma po celý ten čas len hltali.

„Len ťa napomínam, aby si vedela, kde patrí tvoje miesto. Si snáď zabudla z akých pomerov si?" To už hrdo vztýčil hlavu. Pozeral sa na mňa zvyšky. Jeho zovretie uvoľnilo.

Hneď som odišla od neho o pár centimetrov ďalej ako som bola. Pozerala som sa na jeho pyšnú tvár, čo si tak o sebe myslel veľa. Myslela som, že toto jeho obdobie sa skončilo. Myslela som, že už nie je ten nafúkanec, čo býval ním.

Mierne som zaklipkala svojimi riasami, ktoré mi tento večer zdobili moje zelené oči. „Benjamín, chceš mi povedať, že..."

Sama som nemohla dokončiť túto vetu. Jemu som celý čas vadila? To mi chcel naznačiť? Že ma naozaj nemiloval? Že to bolo z jeho strany len čistá hra? Nejaké malé rozptýlenie?

Držala som sa ako som chcela, ale bola som príliš slabá aby som dlho ustala. Sama som si sadla na zem. Zložila som si ruky do lona. Pozerala som do zeme. Na svoje prázdne ruky. Nič som nemala.

„Stavaj, lebo prechladneš." Chrapľavo odvetil.

Mlčala som. Nebola som schopná ani len jedného slová. Odignorovala som jeho slová a naďalej sedela. Bolo mi jedno, že prechladnem. Tak ako jemu bolo jedno, že sme kedysi spolu chodili.

Z vrecka si vytiahol ďalšiu cigaretu, ktorú si znova priložil k perám a zapálil. Vyfukoval malé krúžka.

No potom ako jeho zrak pozrel na mňa, sklopila som ten svoj. Nechcela som, aby zistil, že som sa na neho pozerala. Možno by si niečo domýšľal a to som nechcela. Nechcela som, aby vedel, že stále niečo k nemu cítim.

Začala mi byť zima. Mal pravdu, že prechladnem. Zospodu ťahal príšerný chládok, ktorý prechádzal po celom tele. Cítila som ako ma začína bolieť chrbát a tak isto kríže. Ale z trucu som nevstala. Nechcela som mu dať za pravdu. Preto som sa rozhodla ďalej sedieť. Snažila som sa, čo najmenej triast v domnienke, že si to nevšimne. Nohy som k sebe stihla a rukami ich objala.

„Myslím to vážne." Znovu sa ozval.

Ja som bola ale tvrdohlavejšia. Nepostavila som sa, aj keď hrozilo, že zajtra ráno nevstanem do školy.

„Amína." Po dlhšom čase bolo úžasné počuť svoje meno z jeho úst. To ako ho vyslovoval. Nik ma tak pekne neoslovil ako on. Samozrejme okrem babí. Ale tá má ľúbi ako svoje dieťa. Ako moju mamu. Že vraj ju pripomínam, hoci sa podobám na otca. Ale občas aj povie, že na oboch. Občas mám pocit, že jej pamäť sa s ňou zahráva.

„Amína, stavaj." Znova sa ozval. Teraz už o čosi vážnejšie ako pred tým. Výhražné, by som povedala.

„Nechaj ma." Pozrela som na neho. Dofajčil svoju cigaretu. Hodil ju na zem a následne ju uhasil. Ani som nestihla uhnúť pohľadom a znova sa tie naše stretli. Jeho pohľad pálil. Hneval sa, že som ho neposlúchla.

Sám ku mne čupol a zdvihol ma na nohy. „Si premrznutá." Povedal to skôr pre seba ako mne. Bol z toho zhrozený.

Svoj pohľad stále upieral o ten môj. Videla som sa v jeho očiach. Bolo to akési zrkadlo, ktoré ukazovalo mňa ako jeho.

Benjamín sa len chladne povzdychol nad mojou tvrdohlavosťou. Neuposlúchla som ho a to sa mu nepáčilo.

„Nechaj ma." Zopakovala som tie isté slová, čo aj pred pár minútami.

„Jasné, aby si tu celá zamrzla." Nezabudol si popod nos zanadávať. Bol naozaj nahnevaný.

Skôr ako som sa mohla nazdávať, opäť ma schmatol. Naše nosy sa takmer dotkli. Jeho tvár bola veľmi blízko. Až to bolo nebezpečné. Bála som sa, že sama podľahnem a spravím nejakú hlúposť. Moje dýchanie sa zmenilo. Srdce mi začalo znova búšiť. Pýtalo si ho. Nielen ono ale aj moje telo. Pod tričkom som mohla cítiť svoju husiu kožu. A ani Benov intenzívny pohľad mi to veru nezľahčoval. Rovnako ako jeho dych na mojej tvári.