14.

3K 124 30
                                    

Amína

Sledovala som nočnú oblohu posiatu drobnými hviezdami, ktoré žiarili ako stromček, keď sú Vianoce. Nechala som sa kúzelnou nocou uniesť. Rovnako som sa započúvala do prijemnej melódie, ktorá akurát hrala - Kloud Humans. Moje telo po pár slovách tohto songu sa uvoľnilo. Už som necítila žiadny strach. Práve naopak. Zaplavil ma pocit šťastia.

Bola som s Benom.

Pozrela som na neho, ako jemne zviera volant, keď v tej chvíli ho zatáčal na neurčité miesto, ktoré neviedlo ani ku mne ani k nemu domov. Rozhodla som sa neozývať.

Nechcela som to naše ticho prelomiť. Bolo to také harmonické ticho. Preto som len mlčky pozerala na jeho črty tváre. Jeho gaštanové vlasy teraz vyzerali čierno ako také uhlie. Pár kučier mu dopadlo na čelo. Jemne som zdvihla svoj kútik pier. Strašne mi to prišlo rozkošné.

Benjamín nadobudol pocit, že sa na neho pozerám. Pozrel sa na mňa s tým svojím pohľadom. Teraz už len tmavým. Noc len odhalila pár miniatúrnych detailov, ktoré som mala možnosť na ňom vidieť.

Vyčaril malý úsmev a znova sa venoval ceste. Pravou rukou sa dotkol tej mojej hneď ako sa pustil prevodovky. A jemne si som ňou preplietol prsty.

Ešte chvíľu sme sa vozili, kým sa jeho auto nezastavilo.

Obzrela som sa okolo seba, kde to sme. Zbadala som veľký obchod, v ktorom sa ešte svietilo.

„Pôjdem po cigi. Počkáš ma tu, či ideš som ňou?" Prehovoril.

Znova som pozrela na Bena, ktorý čakal na moju odpoveď. „Môžem tu počkať." Mykla som plecami.

„Dobre. Tak... Ja hneď prídem." Nahol sa ku mne a dal mi malý bozk na pery. Skôr ako som sa nazdala už bol preč.

______________________________________

Flashback

Kráčala som k vchodu, kde by mal byť aj Ben. Vedela som, že si išiel zapáliť cigaretu. Od kedy sa zjavila Marie, nebol vo svojej koži, rovnako ako ja. Už len ako ho nazvala 'Benjamínko', sa mi chcelo z toho vracať. Presne takto ho zvykne volať aj Larisa. Potom som si uvedomila, ako napochodovala si k nám aj s úsmevom na tvári a prezradila pre mňa zlú novinu. Určite sa tie dve spikli proti mne. Bolo to veľmi očividne aké pohľady Marie na neho hádzala.

Uvidela som ju tam v tých pekných v krémových v šatách, ktoré sa jemne trblietali a moje sebavedomie kleslo. Bola proste dokonalá. Neušlo mi ako si ma prezerala.

„Benjamínko." Z myšlienok ma vytrhol jej hnusne presladený hlas. Zvykla tak hovoriť, keď čosi nemožné zachcela. To ma donútilo kráčať ešte bližšie k vchodovými dverám. Tvár som si priložila k sklenenému malému okienku na dverách a pozerala vonku.

Videla som ako sa dotýkala Bena. Mala svoju ruku položenú na Benovom ramene. Pociťovala som hnusnú bolesť na ten pohľad. Čakala som, čo sa bude ďalej diať.

„Zmenila som sa." Začula som jej hlas ako sa ho snažila prehovoriť. „Nechceš začať od znova? Sľubujem, že tú istú chybu nespravím. Len mi daj šancu, Benjamín."

„Okúsiš raz a potom znovu a znovu." Škaredo sa ozval. Schmatol jej ruku a jedným mávnutím sa ho už nedržala ako blcha. Surovo ju pritlačil k stene, kde som mala zlý výhľad na nich. Tak som len priložila ucho, aby som aspoň to málo mohla počuť.

„Láskavo ma nechaj. Zabudla si, čo sa o tebe rozprávalo?" Škodoradostne sa usmial. Hneď ako sa to Ben dozvedel, že ho podviedla, hnusne ju začal za to prezývať. Vtedy sa každý postavil na jeho stranu a všetci sa po ňom opičili. Zrazu stratila slávu.

„Čo si si akože myslela? Že keď prídeš akoby sa nič nestalo, že budeme spolu???" Ďalej sa hneval. Z jeho hlasu som mala naozaj husiu kožu. To by som na jej mieste ledva predýchala. Srdce mi bilo ako o život.

„Počula som, že si sám. Sám, Ben." Hlasno a troška neisto sa odhodlala povedať.

„Očividne máš zle zdroje." Jednoducho jej odvetil a cmukol. V tom hlase bolo cítiť toľko irónie. Keď som začula Benove kroky, hneď som spravila pár krokov vzad, že len teraz idem.

Otvoril dvere a hneď ako ma zbadal prekvapene zaklipkal očami. „A ty čo tu?"

„Prišla som za tebou, Ben." Ticho som odvetila a prezerala si ho, a v tom momente som si uvedomila, že on s Alexandriou nemal nič.

„Ak chceš môžeme ísť naspäť domov. Čo povieš na to?" Mykol plecami a vyčaril úsmev, ktorý patril len mne.

______________________________________

Klopanie na okne ma vyrušilo z myšlienok na tú výstavu. Pozrela som na okno auta a zbadala Bena ako sa na mňa škerí. Potom rýchle prebehol na druhú stranu a sadol si do auta.

„Už som myslel, že si zaspala. Hovoril som a ty nič." Pozrel na mňa, či naozaj nemám zaspaté oči.

Potriasla som hlavou. Určite som nespala. „Asi si na mňa slabol kričal."

„Hmm." Zatváril sa veľmi zasnene. „Nabudúce budem vrieskať." Myklo mu kútikom.

„Máš po čo si išiel?" Spýtala som sa ho na cigarety, ktoré som nevidela, že by si nejake kúpil.

Ten len prikývol. „A mám aj niečo iné." Z vrecka vytiahol čokoládu Figaro a zamával mi ňou pred očami. To už sa začal usmievať.

„Heeeej!" Radostné som skríkla na neho. Ako on ma len pozná. Vedel, že čokoládu milujem hneď po Benovi. Natiahla som sa, že si ju vezmem.

Ale Ben stiahol ruku hneď k sebe, čo zapríčinilo, že som mu spadla do hrude. Hlavou som sa mierne udrela o jeho hruď. To ma jeho jedná ruka chytila a objala.

„Daj mi tu čokoládu." Zamrmlala som mu do saka.

Ben sa len sprosto zasmial.

„Lebo ťa budem volať ako tvoja mama. B-E-R-T-I-E." Jeho detskú prezývku som vyslabikovala a zdôraznila. Vedela som, ako on to oslovenie nemá rád.

„Nevadí mi to." Znova sa zasmial.

Ja som zvraštila obočie. To už si ma od seba oddialil, pričom sa mi lišiacky zasmial. „Najprv mi daj pusu. Presne tu..." Ukázal na svoje líce.

Nahla som sa k nemu a dala malý bozk na spomínané miesto. Len sa zasmial ako také malé dieťa, ktoré dostalo pusu od svojho vysnívaného dievčaťa.

Už mi podával čokoládu, keď ju znova stiahol k sebe. „A ešte tu." Teraz ukázal na svoje pery. „Zabudol som." Zatváril sa previnilo no za to stále mal na tvári lišiacky úsmev.

Spravila som to o čo ma žiadal. Prisala som sa mu na pery a troška mi nimi mykalo, pretože som sa snažila popri tom vziať z jeho rúk tú skvelú čokoládu, čo tak milujem.

Hneď ako som ju vzala. Oprela som sa o svoje operadlo a víťazoslávne sa zatvárila. Maškrtným jazykom som na ten obal pozerala ako ju moje ruky otvárali. Po otvorení čokoládová vôňa zaplavila v aute sladkú chuť. Odlomila som si jednu tabličku a hneď si ju dala do úst. Následne som slastne privrela oči a začala ju cmúľať. Jej sladká chuť sa mi dostávala všade.

Zaregistrovala som len ako Ben znovu naštartoval auto. Teraz som si mohla znova domyslieť, kde ideme.

❤❤❤
Túto sladkú kapitolu venujem všetkým čitateľom, ktorí došli až sem! 🤗❤
Ďakujem vám, že ste!!! 💙
❤❤❤

Kúsok AROGANCIE 3Where stories live. Discover now