Kúsok AROGANCIE 3

26.

❤❤❤
Mojí verní čitatelia,
je tu nová kapitola! Užite si ju ❤. Zajtra uvidím ako to budem stíhať, pretože sa mi celý harmonogram posunul.
❤❤❤

Amína

Zobudila som sa na rachot, ktorý sa ozýval od okna. Vyľakane som sa zakryla pod perinu a spoza nej som vystrčila len svoju malú hlavu. Sledovala som, kto sa dostal do mojej izby. Žalúdok sa mi zvieral od strachu. Nik ma v tej chvíli nenapadol.

Bola hlboká noc, kde som obrysy tváre veľmi dobre nevidela.

Očami som sledovala ako ide muž od okna rovno ku mne. Takmer by som zvrieskla, ak by mesačné svetlo nedopadlo na jeho tvár. Bol to len Benjamín Stone. Nebol to žiadny cudzinec. Hlasno som vydýchla všetky moje obavy, ktoré sa za ten čas nahrnuli.

„Snáď som ťa nezobudil." Zamrmlal. Pomaličky svoje veľké telo presunul ku mne. Skryl sa pod perinu rovnako ako ja.

Ja som len hlasno pregĺga. Úplne som na to zabudla, že mal prísť. V duchu som sa nad sebou zasmiala aký som veľký strachopud. Mal by takto ku mne chodiť častejšie, pomyslela som si.

„Nie." Dala som mu odpoveď. I keď to nebola pravda, pretože ma naozaj zobudil. Ale to mi bolo jedno, pretože bol tu pri mne. Strach vymenila neha a radosť, ktorá ma zaplavila.

„Fajn." Zamrmlal mi pri uchu, načo sa moje telo zachvelo. Jeho hlas bol ako balzam, ktorý vždy potrebujete, keď je vám smutno alebo keď sa cítite byť sami.

Benjamín si ma k sebe ešte viac zobral a vo svojom náručí stisol.

„Nevadí, ak tu dnes budem spať pri tebe? Som naozaj lenivý dopraviť svoj zadok domov." Znova zamrmlal pri mojom uchu.

Ja som sa len hlasno zasmiala. V bruchu som pociťovala veľkú zmenu. Vedela som, že to bude medzi nami konečne v poriadku.

„Nie. Aj tak si myslím, že babí vie, že spolu spíme." Ozvala som sa pomedzi svoj smiech.

Ben sa len nad tou predstavou hlasno zasmial.

„Poď sem ty moja čivavka." Jeho ruky si ma k svojej hrudi pritiahli ako to len šlo a na pery mi dal malý letmý bozk. „A už spí."

„Aj tebe prajem dobrú noc." Štekla som po ňom. Prezývku čivavku nemám rada, pretože si vždy uťahuje z mojej žily na čele, ktorá vraj ma pri navretí prasknúť.

Ešte som mu chcela na to niečo povedať, keď som si všimla, že on zaspal. Začula som jeho malé jeho tiché chrápkanie. Musel byť naozaj vyšťavený. Preto som privrela oči a nechala sa opantať jeho zmyselnou vôňou.

◼◼◼

Ráno som sa zobudila sama. Ani ma to neprekvapilo. Jemne som sa nad tým pousmiala, že všetko je tak ako má byť a išla sa prichystať do školy. Ben určite bude vo svojej práci. Spravila som si rannú hygienu a odišla dole do kuchyne si dať niečo na raňajky.

Vzala som prvé jedlo, ktoré som mala po ruke. Jablko.

S chuťou som sa doň zahryzla a pozrela na babku ako robí hrianky. Babka postrehla, že sa na ňu dlho dívam a tak otočila svoj zrak ku mne. S úsmevom na perách sa ozvala.

„Dobre ránko. Ty budeš jesť len to jablko, či aj niečo iné?" Čudovala sa. Pohľadom mi pozrela na moju ruku, kde držím ovocie.

„Áno. Inak by som nestihla prísť do školy." Prehodila som si jablko do druhej ruky. Nevadilo mi, že som si z neho odhryzla a mala som teraz troška lepkavú ruku.

„Ako chceš." Mykla plecami. Vedela, že už ma nijako nepresvedčí. Hoci by som si rada s ňou dala skvelé raňajky.

„Jeremy už išiel?" S malým záujmom som sa jej opýtala na svojho nevlastného brata.

Odkedy som sa dozvedela tú vec, Jeremyho beriem ako vlastného. Od malička sme tak boli braní a ja to ani nechcem meniť. Nechcem, aby spoznal toho zazobaného pána Stona. Stačí, že je Benov otec. Nemusí byť aj jeho.

Vždy keď pomyslím na mamu, tak cítim nič iné len sklamanie. Naozaj ma sklamala a ranila moje city. Viem, že sme sa nemali rýpať v jej minulosti ale sama nás k tomu dohnala. Už tým, že Ben našiel jej listy, čo písala. A aj fotografiu, ktorú očividne darovala tomu mužovi. Inak by som si to ani nevysvetlila.

„Jeremy odišiel hneď ráno ako vstal. Ani som ho poriadne nevidela." Vyrušil ma babkin hlas.

„Dobre. Hmm... asi majú nultu." Vzala som do rúk svoj batoh a mierila k dverám. „Tak ja idem, maj sa babí." Pred odchodom som jej ešte zamávala.

◼◼◼

„Už ma nikdy nevolaj von, keď vieš, že príde aj Marie. Naozaj Lauren. Lebo inak si budem mysliet, že si sa spikla spolu s ňou proti mne." Zafňukala som hneď ako som svoju kamarátku zbadala.

„Ja som nevedela, že tam príde aj ona. Inak Larisa mi ukázala fotku, že si sa s Jaredom vylízala." Prehodila to len tak, ako by ju ani vôbec natrápilo.

„Nevylízala som sa s ním. To on mňa..." Keď som videla jej tvár, hneď ma prešla chuť jej niečo vysvetľovať. Ju to vôbec nezaujímalo. „Aj tak to je jedno."

„Laurie, tak čo je vlastne s tebou? Vidím, že má vôbec nevnímaš." Všimla som si, že akosi nie je vo svojej koži. Nebýva taká tichá a smutná. Možno sa jej niečo zlé prihodilo.

„Ide o Coda." Spomenula jej priateľa.

„Tak... predsa len niečo." Nahlas som vyslovila svoju myšlienku. Pohľadom som ju pobádala, nech mi povie, čo sa stalo.

„Vieš, ako Harry veselo rozprával o Marie a Benovi." Veľmi dobre som si na to spomínala. Aj teraz ma pichlo pri srdci, keď si na to spomeniem. Sama som si uvedomovala, že to bolo dávno, ale bolelo to, akoby to Ben spravil teraz. „Code sa na neho hnevá. A keď som sa ho zastala... no... domyslí si."

„To nemyslíš vážne. On sa na teba hnevá, že si sa zastala jeho kamaráta?" Neveriacky som na ňu pozrela.

„Áno. Nie som z toho nadšená. Nechcela som, aby sa pohádali a už vôbec nie, aby som ňou." Smutne riekla. Bolo na nej vidieť, že sa veľmi preto trápila.

„Poď sem." Roztvorila som náruč, aby som ju mohla objať. Lauren sa len mlčky pritisla, čím som ju mohla objať.

„Nemyslí na to. Jeho to prejde." Šepla som jej pri uchu. „Poďme do triedy. Myslím, že už zvonilo."

Prikývla.

,,Ahojte dievčence." S úsmevom na perách sa ozvala Larisa. Pri nej kráčala Marie, ktorá sa na mňa škerila. Opäť si ma pohľadom prezerala, tak ako to vie len ona.

S Lauren sme si vymenili tiché pohľady. Obe sme vedeli, že tá Marie sa bude Larisi držať ako kliešť.