Kúsok AROGANCIE 3

24.

❤❤❤
Túto časť venujem všetkým čitateľom, ktorý došli až sem! Túto časť vám dlžím, za to ako vás hnusne naťahujem 🙈

Zajtra bude z Benovho pohľadu. 🤗
❤❤❤

Amína

Sedela som hore vo svojej izbe obklopená vreckovkami, ktoré boli použité. Moje oči nechceli prestať plakať. Moja duša bola zničená. Zatiaľ čo je Benjamín v robote, ja sedím sama doma a plačem. Plačem nad nami.

Benovi som sľúbila, že si pôjdem ľahnúť. Ale nešlo to. Stále som myslela na to, čo mi Ben povedal a na ten list, ktorý som si prečítala. Videla som, že ich je viac. Stihla som zobrať len tú fotografiu.

V ruke som zvierala maminu fotografiu, na ktorej je s malým bábätkom.

Nechcelo sa mi veriť, že by bola schopná podviesť môjho ocka. Veď bola šťastná. Pamätám si ich. Bola som vtedy len malé dievčatko ale pamätám si to veľmi dobre.

Zvykli sme sedieť doma. Veľmi často sme nechodievali na dovolenky. No za to k nám chodievala moja babí, ktorá si nás hneď ujala po tej strašnej nehode.

Vždy tu bola pre nás.

Babka mi nikdy nespomenula, že by moja mama niekedy podviedla otca. Možno ani o tomto ich romániku nevedela. Predsa to držali v tajnosti.

Ale jedno mi v hlave nesedelo, ako som sedela na posteli a dívala sa na fotografiu. Bola roztrhaná. Vedela som, že som ju už niekde videla.

Na tej fotografií sa mama usmievala. Bola otočená k dieťaťu, ktoré sa rovnako ako ona, tiež smialo. Obaja ležali. Už len chýbala druhá polovica fotografie.

Zaumienila som oprášiť svoj starý rodinný album, ktorý sa len tak tak zachránil z domu. Bola som hasičom naozaj vďačná, keď doniesli pár vecí, ktoré zostali len pamiatkou na nich.

Postavila som sa z postele. Utrela si zaslzené oči a odišla z izby rovno do obývačky.

V duchu som sa povzbudzovala, že to tak nemusí byť. Že to možno bol len nevinný románik. Nemusela ma hneď s ním splodiť.

V obývačke som otvorila veľkú skriňu, kde zvykla mať babka svoje veci, ktoré pre ňu znamenali. Album som hneď našla.

Celé tie roky na neho prach sadal. Vrch obalu som sfúkla, až som si kýchla.

Babka a ani Jeremy nie sú doma. Vedela som, že Jeremy by mal veľa otázok. Babka by zas vyzvedala, že prečo chcem si práve dnes zaspomínať.

Otvorila som album a pozerala si fotografie.

Zo začiatku som zbadala fotky len mami a otca. Boli vysmiatí. Na veľa fotografiách sa objímali. Z tých fotografií bolo cítiť veľa lásky. Na ďalšej strane som už bola ja na svete. Ako ich prvorodená dcéra.

Mama bola rovnako šťastná ako na tamtých fotografiách. Zbadala som aj fotografiu, kde si dali dokonca pusu.

A potom som zbadala maminu svadbu. Miesto kytice držala mňa ako malé zrejme ako jednoročné dieťatko v bielo ružových šatách.

Nevedela som, že sa mama vydala až po mojom narodení. Babka mi to nikdy nespomenula.

Odkedy rodičia zomreli, nezvykla som sa pozerať ich staré fotografie. Len tú jednu, čo mám na retiazke, ktorá ma s Benjamínom spojila.

Jemne som malé srdiečko vzala do svojich prstov a stisla. Chýbali mi. Vedela som, že ich raz niekedy uvidím.

Otáčala som ďalšie strany albumu a všimla si, že už na fotografiách je mama tehotná. Tu na musela čakať malého Jeremyho. Tak isto som si všimla, že na ďalších stranách už bol na svete.

Na predposlednej stránke chýbala fotografia.

Priložila som fotografiu k tým ostatným, ktorú som vzala Benovi. A neverila som vlastným očiam.

To malé dieťatko je Jeremy!

Musel to byť on. Na krku som zbadala pigment, ktorý má len on. Ja mám pigment na stehne. Na krku som nikdy nemala. Svoje telo som veľmi dobre poznala.

„Ahoj, Mínka! Sme doma!" Začula som babkin hlas.

Schmatla som fotografiu od Bena a utekala za babkou. Chcela som zistiť, či vie niečo o tom.

„Ahoj, babí." Pozdravila som babku. „Ahoj Jeremy." Aj svojho brata.

Schválne som sa mu pozrela na krk. Mal tam malý pigment, ktorý bol o čosi väčší ako na tej fotografií. Ale bol tam. To dieťa na fotografií, je on. Jeremy Thorn.

„Babí, vieš niečo o tej fotografie?" Vystrela som ruku a ukázala fotku.

„Kde si ju našla?" Vzala fotografiu do rúk a prezerala si moju mamu.

„Babí." Mykla som pohľadom na Jeremyho. O tomto sa som sa pred ním nechcela baviť. Je ešte na to malý, aby vedel niečo.

„Jeremy, odnesieš tieto tašky do kuchyne a vybalíš ich, prosím?" Pozrela na neho.

„Aj ja chcem vedieť o tejto fotografií. Aj mňa sa to týka." Protestoval. Jedným očkom zazrel na tú fotografiu.

„Jeremy, choď. My s babkou prídeme hneď len čo..." Ozvala som sa, aby babka nemusela.

„Nikdy sa nedozviem o mame a otcovi. To je fakt super!" Nahnevano mi skočil do reči. Vzal tašky a odišiel do kuchyne

„Raz mu to musíme povedať." Ozvala sa babí šepotavým hlasom, hneď ako odišiel.

„Ja viem. Ale nie teraz." Pozrela som už na fotografiu a znovu na ňu. „Na tej fotke je Jeremy, však?" potrebovala som svoje tvrdenie uistiť.

„Áno. Áno ale prečo je roztrhaná. Bola celá. Na tej druhej časti si bola ty a tvoj ocko. Bola to ozaj krásna fotka. Ale vôbec nechápem, kto ju roztrhal." Čudovala sa.

„Benjamín ju našiel u svojho otca a aj listy. Mama bola otcovi neverná?" Vybehla som na ňu toľko, čo som vedela.

„U Stoneovcoch?" Prekvapene pootvorila ústa.

Prikývla som.

„Tušila som, že Kerry niečo skrýva. Odkedy sa narodil Jeremy, sa správala zvláštne." Spomenula si.

A už vieme prečo. Pomyslela som si.

Mama nebola taká skvelá ako si ju ja pamätám. Podviedla otca. Je možné, že Jeremy je syn Benovho otca.

Bože, tak mi odľahlo, že ja nie som Benova nevlastná sestra.

Chytila som sa za srdce a predychávala som celú situáciu. S Benom nie sme nevlastní súrodenci, len mame toho istého brata.

Musím mu to hneď povedať.

Rozbehla som sa hore do svojej izby, kde som šla po mobil. Bol položený na mojej posteli hneď vedľa usmrkaných vreckoviek. Vzala som ho do rúk a našla v telefóne číslo na Bena a zavolala mu.