Kúsok AROGANCIE 3

9.

❤❤❤
Dnes som sa opäť posnažila a máme tu ďalšiu kapitolu 🤗
Všetkým ĎAKUJEM za krásne komentáre, ktoré ma vždy pohladia na duši. 💝❤
Túto výnimočné venujem 18Michelle78
❤❤❤

Amína

Zaklopala som na dvere. Čakala som, kým mi ich niekto otvorí. Tajne som dúfala, že to bude Benjamín. Nechcela som jeho mamku stretnúť. Vedela som, že ona je stále doma. Na záhrade som ju nevidela, čo znamená, že mi môže otvoriť.

Keď som začula kroky, moje nohy stŕpli. Čakala som. Klučka sa pootvorila a v nich stál Benjamín.

Ani by ma to veľmi neprekvapilo...

Lenže on si tam stál v sivých teplákoch ku ktorej mal zladenú sivú mikinu. Jeho hruď bola nahá. Nezabudol sa pri tom samoľúbo uškrnúť, hneď ako si všimol, ako mi do tváre stúpol rumenec.

„Tak si prišla." Ozval sa ako prvý, keďže mne vyschlo v krku. V hlave som si opakovala len dve slova. Hlavne dýchaj. Dokonca som sa snažila pravidelne dýchať, len aby moje srdce nevyskočilo k nemu.

Benjamín odstúpil o pár krokov ďalej, aby som mohla vojsť dnu. Zmohla som sa len na malé prikývnutie. Kedysi toto tu - pozrela som na jeho nahú hruď - bolo moje. Teraz už nie. Hlasno som preglgla, keď som zbadala jeho intenzívny pohľad a malý uškrň. Zabával sa na mne.

Vošla som dnu.

Hneď do chodby prišla jeho mama s úsmevom na tvári, aby ma privítala ako sa patrí. „Ahoj, Mínka. Som veľmi šťastná, že si tu." Chytila ma za ruku a opätovala mi jeden zo svojich krásnych úsmevov.

Jej kučeravé vlasy boli zopnuté dozadu. Na sebe mala kuchynskú zásteru, čo znamenalo, že musí variť večeru.

Potom sa pozrela na Bena a jej tvár sa zamračila. „A ty kde máš to tričko?"

Benjamín len mávol rukou. Pozrel sa na mňa a rýchlym bleskom ma chytil za ruku a už ťahal hore do svojej izby. Ja som len rýchlo zamrmlala pani Stoneovej, že aj ja som veľmi rada.

Dovliekol ma až do svojej izby. Sadla som si na posteľ. Rukou som jemne pohladila periny na matraci. Chýbalo mi to. Tak dlho som tu nebola. Občas ak som mohla, boli pár dni, kedy som spala aj tu, spolu s ním.

Jeho izba sa nezmenila. Stále bola rovnako tmavá ako kedysi.

„Počkaj, len si vytiahnem to tričko." Zamrmlal. Zo skrine si vytiahol tento krát biele tričko, ktoré si na seba navliekol. Bol akýsi svetlý. Taký inakší. Vždy som ho videla tmavého. Svoju sivú mikinu si nechal na sebe.

Z poličky si zobral svoje cigarety marlboro a zapaľovač. Otočil sa ku mne a pozrel na mňa tým svojím pohľadom, či pôjdem s ním na strechu.

Nečakal, že odpoviem, sám otvoril okno a cez malé zábradlie sa vyštveral hore. Pozrel sa na okno, či idem aj ja. V tom sa naše oči stretli. Mnou trhlo. Jeho pohľad ma znova hltal ako to bolo na začiatku.

Jednu ruku ku mne natiahol, že mi pomôže vyjsť nahor. Prijala som ju. Pevne som sa ho chytila a už som bola pri ňom. Jeho ruky ma objali okolo pásu. „To aby si mi nespadla." Chrapľavo mi zamrmlal pri uchu.

Moje telo sa zachvelo. Moje srdce sa rozbúšilo. Znova som cítila našu veľkú lásku. Stačil len jeden pohľad, len jeden dotyk a už som bola znovu jeho. Teda moje srdce.

Opatrne ma pustil a sadol si na plech. Sadla som si k nemu. Pozerala som na neho, ako si z krabičky vyťahuje cigaretu. Hneď si ju zapálil a vdýchol nikotín. Zvyšok dymu vydýchol akoby schválne na mňa. Vedel, že to nemám rada. Ale spravil to z trucu, pretože si to on mohol dovoliť. Vedel, že mu na to nič nepoviem.