Kúsok AROGANCIE 3

36.

❤❤❤
Venujem ju VŠETKÝM MOJÍM ÚŽASNÝM ČITATEĽOM!
Užite si kapitolu 🤗
❤❤❤

Benjamín

Nechcel som, aby sa kvôli nemu ďalej trápila. Tak som dostal jeden nápad. Postavil som sa na nohy a skôr, aby mi stihla ujsť vzal som ju na ruky. Na tvári sa mi pohrával úsmev. Vedel som ako veľmi nemá rada vodu.

Bleskovo som sa rozbehol k jazeru a spolu s ňou skočil do vody. Tá mi začala vrieskať rovno do ucha.

„Ben! Prosím ťa, nie!" Rukami sa ma držala ako kliešť. Mal som pocit, že na ďalší deň budem mať na krku modrinu. Až tak sa nechtami do kože zarýva.

Ja som sa ponoril o čosi hlbšie na čo sa znova ozvala.: „Ben, prosím!"

Občas sa mi páčilo, keď sa presne takto bála. Aj keď sa na mňa vždy urazí, vždy si tu svoju hlavičku pritúli na moju hruď, len aby cítila bezpečie a pokoj. A ja som sa cítil byť potrebný. A to presne sa mi tak páčilo.

Voda bola mierne studená. Ale podľa nej som vycítil, že sa radšej kúpe v horúcej vode. Jej telo sa celé triaslo. Ja som sa na ňu usmieval ako blázon. Tá sa na mňa len mračila, či znova ukázala svoju legendárnu žilku na svojom čele, ktorá sa ledva navrela.

„Čivavka, tak na toto by si si mala zvykať častejšie." Myklo mi kútikmi. Ani som nečakal na jej reakciu a hneď som nás potopil. Až vo vode ma napadlo, či sa vôbec stihla nadýchnuť a zadržať dych.

Dlho sme neboli ponorený. Hneď ako som sa s ňou ponoril, som znovu vynoril na hladinu. Lapala po dychu. Dokonca sa rozkašľala. Jej tvár sa zatvárila veľmi kyslo. Ja som si to všetko užíval. Pripadal som si ako malý chlapec, ktorému sa všetko prepečie, lebo stačí sa pozrieť modrými očami a hneď mu je všetko odpustene.

No ona to zobrala úplne inak. Hneď ako prestala kašlať, malými päsťami ma začala byť po hrudi.

Ja čo som ju stále držal za jej útly driek, som stisk zosílil a pritisol, čo najviac k sebe. Inak by hrozilo, že ju pustím a to už bude veľký problém. To už mi viac nebude veriť. Vedel som kam sú jej hranice.

„Povedal som ti, že ťa chcem naučiť plávať." Prehovoril som, keď sa v mojom náručí upokojila.

Prestala trkotať zubami.

Všimol som si, že sama si užívala byť vo vode. Takto som ňou, keď som ju pevne držal, vedela, že sa jej nemá nič stať. A ani nestane.

„Ty si úplný idiot. Takmer som sa mohla utopiť." Zvýšila na mňa hlas. Hlavu zdvihla mojím smerom a sledovala každú moju mimiku tváre.

Ja som sa nad tým len drzo zasmial.

„Vážne? Celý čas ťa držím. Ani raz som ťa nepustil." Teraz som už vážnym tónom odvetil.

„Ale i tak. Ben, vieš ako sa bojím vody." Zaprotestovala. Ani som ju poriadne nepočúval.

„Čo tak si užiť tento západ slnka, hmm?" Otočil som si ju k sebe chrbtom, aby som jej ukázal tu nádheru, ktorú by ona nestihla vidieť, ak by sa ďalej mienila takto správať ako hysterická žena.

„Wau..." Hlas sa jej kdesi dole zasekol.

Naklonil som hlavu, aby som ju mohol pritom sledovať. Jej oči konečne šťastné žiarili. Páčilo sa jej to. Bolo vidieť, že je spokojná a hlavne netrucuje ako do teraz.

Hlavu som si priložil k jej ramenu a perami sa nežné dotýkal pokožky. Nechával som na tom istom mieste moju vlhkú stopu, ktorú zanechávali moje pery bozku.

Slastne vydýchla malý vzduch, čo sa jej z hrdla vydral. Všimol som si na jej pokožke drobné malé chĺpky, ktoré sa jej postavili. Mala husiu kožu.

Rukou som jej jemne prešiel po hrudi, kde mala výstrih a nechal ju tam.

Perami som sa natiahol k jej uchu a zašepkal jej slová, pri ktorých prestala dýchať. : „Si len moja."

Pomaličky som si ju k sebe otočil. Snažil som sa ju stále držať. Nemal som v pláne ju ani pustiť. Vedel som, že by som zničil tuto krásnu chvíľku.

Nahol som k nej tvár a perami sa dotkol jej. Jazykom som jej prešiel po spodnej pery a zubami jemne zahryzol. Amína si okolo môjho krku omotala ruky. Ja som tie svoje mal na jej panve, ktorú som si stískal k sebe.

Amína mi do pier zavzdychala až kým som sa jej nezmocnil pier. Zaplavila ma obrovská horúčava, ktorú pomaličky schladilo jazero. Jazykom som sa jej dobíjal dnu. Chcel som viac ako len obyčajný bozk. Dvojnásobne som jej bral bozky.

Mal som pocit akoby to bolo prvý krát, čo som ju bozkával. Moje vnútro tlieskalo od radostí, že ju smiem mať. Obrovská túžba po Amíne mi zaplavila celé telo. Podvedome som cítil, že aj u nej to tak je. Inak by tu nebola takto dobrovoľne vo vode a neužívala by si každý jeden môj dotyk. Vďaka láske ku mne prekonáva svoj strach z vody a to je už niečo, v čom ma potvrdzuje, že to s ňou má zmysel.

◼◼◼

Na ďalší deň som zastavil Jeremyho ráno pred školou. Prekvapene sa na mňa pozrel. Nečakal, že za ním prídem a nie dnes a pred školou.

„Počkaj, Jeremy. Chcem, aby si sa nehneval na sestru. Určite ju poznáš lepšie ako ja. A vieš že je raz taká, keď si robí veľké starostí." Začal som hneď, aby sa náhodou nerozutekal do budovy. „Nielen ona ale aj ja to ťažko nesieme a ja ťa úplne chápem, že sa teraz hneváš ale nehnevaj sa na osobu, ktorá za to nemôže."

„Mám sa hnevať na mamu, že sa vyspala s tvojím otcom?" Podráždene odvetil.

Chápal som, že sa ešte stále hnevá. Ale chcel som, aby si svoju zlosť nevybíjal na zlú osobu. Amína by nemala trpieť za matkine chyby.

„Ani to nie. Ani tvoja mama za to nemôže. Poznám môjho otca, aký je." Klamal som. Do teraz som nemal poňatia, čoho je otec schopný. Ale inak sa nedalo, len klamať. Možno tým mu otvorím oči.

„O to nejde, že sa hnevám na ňu alebo na teba, či na mamu alebo na nejakú inú osobu. Ide o princíp, že ak by nie teba, nedozvedel by som sa to. Na to sa hnevám! Každý ma obíde ako by sa ma nič netýkalo. Každý ma berie ako sopľavé decko." Sklesnuto priznal.

„Ja ťa tak neberiem." Sucho som odvetil.

„Viem. Ty si... iní."

„Inak keď už je taká situácia. Tak môžem sa ti s niečím priznať. Vždy som chcel mať mladšieho brata. A vidíš... si tu ty." Rukami som ukázal na Jeremyho, ktorý stojí so svojou kamennom tvárou a s utrápenými očami dívajúc na mňa.

Najprv bol ticho a potom sa mu z hrdla vydral smiech. „Ja zas staršieho brata."

Spokojne som sa na neho tiež usmial a sám podišiel k nemu a na sekundu ho objal. Poprial som mu dobrý deň v škole a odišiel preč.